každý
I. zám. vymedz.
1. obyč. jedn. vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: k. človek je smrteľný; chorého namáha k. pohyb; šaty na k-ú príležitosť; v k-om prípade vždy; domov chodí k. týždeň pravidelne týždenne
2. ako neurč. zám. vyj. ľubovoľnosť, akýkoľvek, hocijaký: súci do k-ej roboty; prísť za k-ých podmienok; uverí k-ej hlúposti
● na k-om kroku všade; za k-ú cenu nech to stojí čokoľvek; k-ú chvíľu a) (chorie) často b) (sa vráti) hneď
II. každý m. každý človek: k. nás tu vidí, k. to vie
každý -dá -dé zám. vymedzovacie adjektívne i substantívne
každý -dá -dé zám. vymedzovacie adjektívne 1. obyč. iba sg., v spojení s pomnožným podstným menom al. s určitou číslovkou i pl. ▶ odkazuje na úplný súhrn osôb, vecí a javov (istej triedy, so spoločnými znakmi) a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: k. človek má právo na lásku všetci; každé dieťa je hravé; každé lúčenie bolí; pamätá sa na k. detail; k. deň chodí na prechádzku; hodiny bijú každú hodinu; k. rok, mesiac, týždeň, pondelok pravidelne; chodila za otcom k. druhý deň striedavo; k. druhý, piaty vystúpi z radu; časopis vychádza každých 14 dní; zastavili sa každých 10 metrov; v každej ruke niesla tašku; šaty na každú príležitosť; bolo to uverejnené v každých novinách; k. sa môže občas mýliť; s každým je zadobre; každému sa občas nedarí; Každú čistinku, každý jarček poznal ako svoju dlaň. [J. Jonáš]; Bol jej vďačný za každé slovo, za každú minútu, ktorú s ním strávila. [I. Izakovič]; Rozhodla som sa, že každému vnúčaťu upletiem vestu. [Vč 1983]; Akosi sme si už zvykli, že pred každými voľbami počúvame všelijaké sľuby. [Sme 1998] 2. blíži sa významu neurčitého zámena ▶ odkazuje na ľubovoľnú kvalitu, vlastnosť; syn. hocijaký, akýkoľvek: vie sa tešiť z každej maličkosti; uverí každej hlúposti; prijme každú prácu; každé mudrovanie je tu zbytočné; pôjde sa za každého počasia, za každých podmienok; splniť niekomu každé želanie ◘ fraz. behať za každou sukňou byť sukničkárom; každá koruna [je] dobrá/sa zíde pomôže aj málo peňazí; každá minúta je drahá o situácii, keď treba konať rýchlo, bez prieťahov; každá minúta mu je drahá veľmi sa ponáhľa; každá ruka [je] dobrá/sa zíde čím viac pomocníkov, tým skôr bude práca hotová; každá žilka v ňom hrá je bujarý, temperamentný, plný energie; každému po pravde kto si čo zaslúži, spravodlivo; každú chvíľu a) často: každú chvíľu zvoní telefón b) čoskoro, onedlho: môže prísť každú chvíľu; každý druhý a) skoro každý, mnohý: ich každé druhé slovo bola nadávka b) ktokoľvek iný (na rozdiel od niekoho určitého): každý druhý by sa tomu potešil, iba ty nie c) niektorý, neúplný: počul, rozumel iba každé druhé slovo; každý išiel svojou stranou rozišli sa; každý jeden (s dôrazom) skutočne každý, všetci (do jedného): nad tým by sa mal zamyslieť každý jeden z nás; každý pes z inej dediny/z iného dvora, každá ovca z iného košiara ľudia, ktorí sa niekde zišli, al. zhromaždené predmety tvoria nesúrodý celok; každý raz zakaždým, vždy (keď je určitá situácia); každý svoju pieseň hudie každý hovorí to, čo mu vyhovuje; každý špás niečo stojí za všetko sa musí platiť; liezť s každým do postele byť bez akýchkoľvek zábran v sexuálnom živote; na každom kroku všade; obracať každý groš a) byť skúpy b) pri kupovaní veľmi počítať; obracať v ruke každú korunu al. rátať s každou korunou šetriť; počítať/rátať s každou korunou/s každým halierom rozumne šetriť, skromne žiť; škoda každého slova je zbytočné niečo povedať; triasť sa za každou korunou byť lakomý, skúpy; vareška do každého hrnca zvedavý človek; vážiť každé slovo hovoriť uvážene; v každom ohľade zo všetkých stránok; pri akomkoľvek nazeraní, posudzovaní; v každom prípade (vyjadruje istotu hovoriaceho) napriek okolnostiam, za akýchkoľvek okolností, akokoľvek; za každú cenu nech to stojí čokoľvek; za každých okolností vždy, nech by boli okolnosti akokoľvek nepriaznivé; z každého rožka troška zo všetkého malé množstvo al. v malej miere ◘ parem. každá líška svoj chvost chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; každá pesnička/rozprávka má svoj koniec všetko sa raz skončí; každé hrable k sebe hrabú al. každá kura k sebe hrabe ľuďom ide predovšetkým o vlastný prospech, zisk; každé zlo je na niečo dobré; každý hosť na tretí deň dosť al. každý hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je pre hostiteľa príjemná; každý chvíľku ťahá pílku šťastie je vrtkavé, úspechy sú striedavé; každý je strojcom svojho šťastia; každý nech si pred svojím prahom zametá každý nech sa stará o vlastné veci; každý ťahá za svoj koniec každý uprednostňuje svoje záujmy, koná vo svoj prospech; každý vie, kde ho čižma/päta [najviac] tlačí/omína každý dobre pozná svoje problémy, nedostatky; každý začiatok je ťažký treba prekonať počiatočné ťažkosti a nevzdávať sa; na každého [raz] príde/dôjde spravodlivý trest al. zaslúžená odplata nikoho neminie; potme je každá krava čierna v istej situácii, z istého uhla pohľadu sú odlišnosti nepodstatné
hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvek • všelijaký • každý • fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia • hovor.: báraký • bársaký • nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám • hociktorý • hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet! • ktorýkoľvek • ľubovoľný • hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku
2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: báraký • bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér • obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka • hociktorý • hocijaký • hovor.: bársktorý • bárzktorý
3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijaký • ledajaký • pejor.: kadejaký • kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke • zried. onakvý
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
každý 1. p. hocijaký 1 2. p. hocikto
ľubovoľný vybratý, uskutočnený, určený a pod. nie podľa presných pravidiel, kritérií, ale výberom podľa ľubovôle • akýkoľvek • hocijaký • hovor.: hocaký • bársaký • báraký: prijal by ľubovoľnú, akúkoľvek, hocijakú prácu; richtárom nemohol byť hocaký, bársaký, báraký chlap • hociktorý • ktorýkoľvek • hovor.: hocktorý • bársktorý (nezáleží na tom, aký): hociktorý, ktorýkoľvek, hocktorý, bársktorý z nás to vie • nejaký • voľajaký (nie je určené, aký): vyber si nejakú, voľajakú hračku • niektorý • daktorý • voľaktorý • ktorýsi • hovor. dáky (nie je určené, ktorý z viacerých možných): ak niektorý, daktorý z vás čo i len mukne, bude zle; voľaktorý, ktorýsi z vás musí odísť • každý • expr.: kadejaký • kdejaký • hovor. ledajaký (rozmanitej kvality): šaty na každú príležitosť; uverí kadejakej, kdejakej hlúposti • kniž.: arbitrérny • arbitrárny: arbitrérny, arbitrárny výber • mat. entý: entý člen radu • fraz. taký či onaký: prijmem takého či onakého pomocníka • zried. svojvoľný
jedenkaždý (pís. i jeden každý) príd. zastar. každý bez výnimky: Jedenkaždý chce vidieť, kde sa skrýva morský had. (Jes.)
každý zám.
1. určovacie vyjadruje všeobecnosť v určitej kategórii vecí al. indivíduí, všetok, všetci, všetko bez výnimky: Každý človek je smrteľný. — Každá dobrá práca zasluhuje odmenu. — Na každom úseku sa pracuje. — Každá líška svoj chvost chváli (prísl.) p. chváliť; ľudia k-ého veku, zamestnania, presvedčenia všetci; sleduje k. jeho pohyb uprene ho pozoruje; k. týždeň, k. mesiac pravidelne; k. druhý deň (týždeň, mesiac, rok) striedavo; k. piaty, desiaty, pätnásty atď.; v k-om čase vždy; v k-om prípade, za k-ých okolností nech sa stane čokoľvek; k-ú chvíľu stále, veľmi často; hovor. môže prísť, bude tu k-ú chvíľu, v k-om okamihu hneď; chce mať niečo za k-ú cenu stoj čo stoj, bezpodmienečne; škoda k-ého slova je zbytočne niečo povedať; na k-om kroku všade; z k-ej stránky úplne; k. raz zakaždým, vždy;
spodst. každý človek, všetci ľudia: Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce. — Každý má právo na prácu. — Každý je strojcom svojho šťastia. (prísl.); zastar. každý jeden do jedného, skutočne každý (zdôraznené);
2. neurč. ktokoľvek, čokoľvek, hocikto, hocičo, kadekto, kadečo; ktorýkoľvek, akýkoľvek: S každým je zadobre. — Každý iný by bol schopnejší na túto prácu hocikto iný. — Uverí každej hlúposti
každý zám. vymedz. 1. csl vyjadruje úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: To bívalo každí rok (Devičie KRU); Posmešnej bou̯ veľmej, každejmu našou̯ meno, aľe aj jeho obráťiľi na posmech (Lešť MK); A do mlina, že ked vozívali melivo, každí s tí_mosel ve mline bit, zaká_ca to nezemlelo (Ružindol TRN); Ces ťenké duplovki namatán každí kameň (Návojovce TOP); Pekne si ich popluvali, každú korunku (Rudník MYJ); Na každe śvijatki davaľi pastiroj langoš (Rankovce KOŠ); Každi chcel ľem chitro vracic, aľe muśel čekac, ňiš śe ňezrobilo (Torysa SAB); Toto zme robeľi zaš každu sobotu (Kokšov-Bakša KOŠ) F. každú chvílu (Svätoplukovo NIT) - často, hneď 2. ako neurč. zám. vyjadruje ľubovoľnosť; akýkoľvek, hocijaký: Ón jako každí druhí (Lukáčovce HLO) F. sebe vipijem každi čas (Niž. Hrabovec VRN) - kedykoľvek
každý zám vyj. úplný súhrn osôb, vecí a javov a zároveň rozčlenenosť tohto súhrnu: kazdy muz musy opatrny byti przed prawem; od tey zemie kazdy den, kazdu chwili magi pokoy miti duchowni lide stále (ŽK 1475); aby gemv kazdy rok zlatty dawal (s. l. 1494); slibowal geho obhajowati na kazdem mystie (P. ĽUPČA 1560) kdekoľvek; z každeho drewa ragskeho gez, ale z drewa vmeny negez (BAg 1585); dum na kazdi den oprawi potrebuge (ŽILINA 1618) neustále; bieda nas každeho dne nasleduge (DEVIČIE 1628 LP) stále; wdecnim se prokazowati každeho času (Z. PODHRADIE 1630) vždy; pomáha wssem každé chwýle (CC 1655) často; quotidie: každý den (VTL 1679) denne; we dwuch kazdjch tydnech spolu se schazelj (CA 1691) raz za 14 dní; (cirkev) aby se netočila každym wetrem (TP 1691) aby nemenila svoje učenie; wezmi masla neumjwaneho w každem mesjcy zbjeraneho (RT 17. st) v každej štvrti mesiaca; pani do wreczek každu minczu osobitne sporadala (JASENICA 1704); sukna na každy den kromrassowa (KRUPINA 1709) všedná; na každý pripad, na každu prihodu něco peněz zadržeti (WU 1750) pre prípad potreby; dal sem wám káždu bylinu, která prinássa semeno (KB 1757); káždy člowek o nem zle mlúwi (KS 1763) všetci ľudia; zdališ je za každym razem (poľovačka) z rozkazu pana grofa (BREZINY 1767 LP) vždy; každu hodinu opitj bywal (s. l. 1774) neustále; každu wec musi kupit (VAVREČKA 1775 LP) všetko, čokoľvek; každe slowo pilně rozwažil (PiA 1782) hovoril premyslene, rozvážne; w kassdim kute (nájdeš) chudobu (SPr 1783) všade; F. k-ú hodinu, chvíľu čoskoro: (peniaze) gemu každu hodinu magi k rukam prigiti (P. ĽUPČA 1598); zena mogia každu hodjnu se cžeka (TRENČÍN 1702); (sestru) každu chwilu očekawam (PUKANEC 1787); každa lisska swůg chwost chwali (WU 1750) každý uznáva svoje počínanie za správne; každa ruža ma swe trňi (GŠ 1758) s príjemným idú aj nepríjemnosti; subst k. m každý človek, všetci ľudia: wyznawam tomu kazdemu, ktoz tento list gmety bude (ZVOLEN 1445); woda gest obeczna ku poziweni kazdemu (ŽK 1473); w bitcze každeho bil, koho zapopadol (MOŠOVCE 1643); aby každy wedel (TRENČÍN 1674); qvivis: každy, kdokolwek (KS 1763); k stolu kralouskemu ne kazdemu bjwa dopussteno sedatj (CS 18. st) nie všetkým F. každý smrt za pasem nosy (SiN 1678) všetci sme smrteľní; každy ma sweho mola, ktery ho hrize každý má svoje trápenie; ne každy kucharem bywa, kdo nůž dluhy nosywa (WU 1750) podľa zovňajšku nepoznáš schopnosti človeka; jeden k. všetci: geden každy cžlowek rozwažiti muoze (BAg 1585); znamost se dawa gednomu kazdemu (JELŠAVA 1590); dal gednemu kazdemu po penizi (MS 1758); od mogeg roboty sedlarskeg, od gedneg každeg po ssesty krossom (TOVÁRNIKY 1769)