kaštieľ -a m. väčšia (umelecky cenná) stavba vybudovaná v min. ako sídlo šľachty: zemiansky, barokový k.; dom ako k. výstavný;
kaštieľsky príd.: k. park;
kaštielik -a m. zdrob.
kaštieľ -ľa L -li pl. N -le G -ľov m. ⟨lat.⟩ ▶ väčšia, často umelecky a architektonicky cenná stavba, vybudovaná v minulosti ako vidiecke šľachtické sídlo, obyč. na rovine a s parkom: barokový, renesančný k.; navštíviť stálu expozíciu v kaštieli v Dolnej Krupej; dom ako k. veľký, výstavný; Krásna je zámocká záhrada okolo veľkého kaštieľa, v ktorom kedysi bývalo knieža. [Ľ. Zúbek] ▷ kaštielik -ka pl. N -ky m. zdrob.: poľovnícky k.; k. je využívaný na sociálne účely
kaštieľ -a m. ‹maď < l› vidiecke panské sídlo, spravidla menší zámok
kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľ • kúria: zemianska kúria • zámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky
palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestí • kúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúria • kaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ
p. aj kaštieľ
kaštieľ, -a, 6. p. -li, mn. č. -le m. veľký, obyč. umelecký cenný dom, za feudalizmu vidiecke sídlo šľachticov a boháčov: renesančný k., zemiansky, panský k.;
kaštieľsky príd.: k. park, k-a knižnica;
kaštielik, -a m. zdrob.
(jeden) kaštieľ; (bez) kaštieľa; (ku) kaštieľu; (vidím) kaštieľ; (ó) kaštieľ!; (o) kaštieli; (s) kaštieľom;
(tri) kaštiele; (bez) kaštieľov; (ku) kaštieľom; (vidím) kaštiele; (ó) kaštiele!; (o) kaštieľoch; (s) kaštieľmi;