kašeľ -šľa m. hlasné vyrážanie vzduchu pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest: suchý k., čierny k., záchvat k-a, dráždi ma na k.
□ mať k. kašlať;
kašľový príd.: k. záchvat
kašeľ kašľa m. ▶ prudké hlasné vyrážanie vzduchu z pľúc ako obranný reflex pri podráždení al. chorobe dýchacích orgánov: prudký, dusivý, kŕčovitý k.; suchý, dráždivý k. bez vykašliavania hlienu; vlhký k. pri ktorom sa vykašliavajú hlienové výlučky; dlhotrvajúci k.; hovor. somársky k. čierny kašeľ; cukríky, sirup proti kašľu; dráždi ho na k.; dusil ho k.; dostať záchvat kašľa; Smial sa priduseným, chrapľavým smiechom, ktorý prešiel do astmatického fajčiarskeho kašľa. [L. Ťažký] □ lek. čierny kašeľ infekčné ochorenie (najmä detí) charakterizované záchvatmi dusivého kašľa, pri ktorých dieťa osinieva □ mať kašeľ kašlať ▷ kašlík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: dieťatko je zdravé, len občas chytí soplík alebo k.; kašlisko -ka s., v sg. i m. zvel.: expr. nepríjemné, nočné k.; chytil ho riadny k.; ešte ten k. keby rýchlo prešiel
kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar
2. porov. vykašlať sa
kašeľ, -šľa m. prudké, kŕčovité a hlasné vyrážanie vzduchu z pľúc pri podráždení al. chorobe dýchacích orgánov: chrapľavý, dusivý, sipľavý k.; divý, prudký k.; Drhol ju suchý kašeľ. (Tat.) V noci hrdúsi ma kašeľ. (Al.) Kŕčovitý záchvat kašľa. (Laz.) Pochytil maliara dlhý kašeľ. (Tim.) Napína ťa na kašeľ. (Vans.) S námahou premohol kašeľ. (Laz.) Mala veľký kašeľ. (Gab.) Dym dráždil na kašeľ. (Zúb.); liek, prostriedok proti k-u; čierny (ľud. somársky) k. nákazlivá detská choroba so záchvatmi kŕčovitého a dusivého kašľa;
kašlík, -a i kašlíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) kašeľ; (bez) kašľa; (ku) kašľu; (vidím) kašeľ; (ó) kašeľ!; (o) kašli; (s) kašľom;
(dva) kašle; (bez) kašľov; (ku) kašľom; (vidím) kašle; (ó) kašle!; (o) kašľoch; (s) kašľami;