kaša, -e, káš/kaší ž.
1. riedke až polotuhé jedlo uvarené z rozličných plodín: krupičná, zemiaková, kukuričná, ryžová, mliečna, hrachová k.; žobrácka k. zmiešanina krúpov, krvi a bravčového mäsa; variť, miešať k-u
● hovor. dúchať, fúkať niekomu do kaše miešať sa do jeho vecí: My si do kaše dúchať nedáme. (Kal.) Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fej.) stará sa o svoje veci. Nepchaj prsty do tejto kaše! (Hor.) nepleť sa do toho; chodí (ako mačka) okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; Kaša sa nikdy neje taká horúca, aká sa navarí (prísl.) všetko sa časom zmierni; Koho raz kaša popáli, potom všetko dúcha (prísl.) kto na niečo doplatí, býva potom opatrný; žart. nebude dlho kašu dúchať nebude dlho žiť; navariť si (zlej) k-e zapríčiniť si mrzutosti, nepríjemnosti; dostať sa do k-e, byť v k-i, nechať niekoho v k-i; To som ja v peknej kaši (Fel.) v nepríjemnom, trápnom položení. Pokúsil sa vytiahnuť z kaše (Jes-á) z nepríjemnej situácie;
2. hustá, lepkavá a ťahavá masa, podobná kaši: cementová k., vápenná k. hasené vápno rozrobené s vodou; blatová k., ovocná k.; Kolesá sa zarezávali do kalnej, studenej snehovej kaše. (Jil.) Zásoby cigariet a cukru rozpúšťali sa v daždi na kašu. (Tat.) Kydá hroznovú kašu do kadí. (Kuk.); rozmliaždiť, zgniaviť sa na k-u;
kašička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.