Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kačica -e -číc ž. vodný vták s krátkymi nohami chovaný ako hydina na mäso al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anas; jeho dospelá samica, kačka: vykŕmená, pečená k.; chodiť ako k. knísavo

● → novinárska k.;

kačací príd.: k-ie vajce, k-ia farma; k-ia chôdza knísavá;

kačička -y -čiek ž. zdrob.

kačica -ce kačíc ž.

kačica -ce kačíc ž. 1. ▶ stredne veľký vodný vták z čeľade kačicovitých, obyč. sivohnedo al. bielo sfarbený, s krátkymi nohami, plávacími blanami a so splošteným zobákom, žijúci divo i chovaný ako hydina na mäso, masť a perie: biela, pestro sfarbená k.; nekŕmená, kŕmená k.; ošklbaná, vypitvaná k.; hlučné kvákanie kačíc; vypustiť kačice do poľa; pozorovať let kačíc; Šíre polia sú už ráno posiate zimným srieňom a tmavé, hmlisté diaľavy pomaly volajú kačice na ťah. [J. Podhradský] □ zool. kačica divá Anas platyrhynchos; zootech. kačica domáca vyšľachtené plemená kačice divej
2. ▶ mäso z tohto vtáka; jedlo z neho: pečená k.
3. expr. ▶ vymyslená, nepravdivá správa: silvestrovská, novinárska k.; nenaletieť na hocijakú kačicu; vymýšľať si kačice; never tomu, je to k.!
◘ fraz. ísť/chodiť/knísať sa ako kačica mať ťarbavú, kolísavú chôdzu
▷ kačička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: mokré kačičky; Vytiahol z vrecka kúsok chleba, rozmrvil ho a hádzal kačičkám. [K. Tomaščík]; Zbožňujem taliansku a čínsku kuchyňu. Cestovinky, dobrú ryžu, chrumkavú kačičku. [VNK 2001]

kačica, -e, -číc ž.

1. vodný vták žijúci divo i chovaný v domácnosti na mäso, druh hydiny: domáca k., divá k.; nár. hladná k. nekŕmená; vykŕmená k.; chodiť ako k. kývať sa pri chôdzi;

2. hovor. nepravdivá novinárska zpráva: novinárska k.;

kačací príd. k 1: k-ie vajcia od kačice;

kačička, -y, -čiek ž. zdrob.

kačica ž.
1. strsl, zsl vodný vták žijúci divo i chovaný v domácnostiach na mäso: Čo mocňejšej husi, kačice poprichoďilo domou na druhej ďem (Čelovce MK); Kačica modz zežere (Trakovice HLO); Poluje na ďivé kačice (Návojovce TOP)
F. chodzí jako kačica (Vaďovce MYJ) - kolísavo; kačice robic (Papradno PB) - hádzať ploské kamienky po hladine vody
2. trn, hloh spodná zádržka na konci oja: Na konci oja tam bola taká kačica, abi tí držáki neprebehli na to ojo (Brestovany TRN); Volské ojo malo na pretku kačicu, na keréj sa zapravili járma a zastrčev sa svoren (Trakovice HLO)
3. v spoj ručníg na kačicu (V. Straciny MK) - spôsob uviazania šatky; na kačicu (Rybník REC) - účes mladých dievčat
4. vin. vrchná časť lisu na hrozno (klátik?): Kačica sa položí na hrozno (Štefanová MOD)
5. druh čepca, ktorý sa dával mladej neveste: O pou̯noci mi daľi kačicu (Pečenice LVI)

kačica ž
1. zool vodný vták z rodu Anas žijúci divo i chovaný na mäso, druh hydiny: kaczyczu neb hus (ŽK 1473); kačica diwa wodnya (KoB 1666); hus gaga, kaczice gacze (KoA 17. st); mergus: kačica wodna (NP 17. st); kačicza polnia (ŽILINA 1710); kačicza krmna (ŽILINA 1724); kačica gest welmi pažrawá (PL 1787); husj a kačice diwoke (PR 18. st)
2. zlatnícka ozdoba v tvare kačky: medennica striberna z kačziczu pozlatita (JASENICA 1710); -ací, -ičí príd k 1: wagecz kaczaczich 50 (LIKAVA 1653); na wagca kačyczye podsypanya (KRUPINA 1699); yatra kačzyčzy (HL 17. st)
F. nechybawa mu krom kačičje mleko (SiN 1678) má sa nadmieru dobre; -ička ž
1. dem k 1: anaticula: kačenka, kačička (KS 1763); anaticula: kačička (PD 18. st)
2. bot prvosienka jarná Primula veris: kacicka, panbohowe klucky (LF 1791)
P. atpn Katzitska (B. BYSTRICA 1526)