Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom; k. dojča, pacienta; k. husi vykrmovať na masť;

pren. expr. k. niekoho sľubmi veľa mu sľubovať;

opak. kŕmievať -a

// kŕmiť sa expr. jesť: ustavične sa k. (koláčmi);

opak. kŕmievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kŕmiť ‑i ‑ia nedok.; kŕmiť sa

kŕmiť -mi -mia kŕm! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok. 1. (čo (čím); ø) ▶ dávať krmivo, potravu zvieratám, chovať: k. dobytok, husi, holuby, lesnú zver, sliepky, včely; k. svine kukuricou; výdatne k.; k. viackrát denne menšími dávkami; mať stanovený presný čas kŕmenia; Za mrku mi treba kŕmiť, idem si pospať. [M. Krno]
2. (koho (čím)) ▶ dávať jedlo, obyč. priamo do úst dieťaťu al. chorému človeku, chovať; poskytovať niekomu jedlo, živiť: dojča treba pravidelne k.; trpezlivo kŕmila dieťa polievkou, kašou; ošetrovateľka v nemocnici kŕmila starých a nevládnych; Dievča kŕmia infúziami a cez rúrku, a to si jeho sestra naozaj nevedela predstaviť. [M. Čeretková-Gállová]; Pomáhala chudobným, šatila ich a kŕmila všetkých, ktorí sa zastavili pri jej dverách. [KN 2001]; Vstávať a meniť dieťaťu plienky, byť oporou, pomáhať matke kŕmiť v noci - to sú tie najdôležitejšie veci, ktoré musí ako otec zvládnuť. [Sme 2003]
3. (koho (čím)) expr. ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, balamutiť: k. niekoho výmyslami, prázdnymi rečami, hlúpou reklamou
fraz. kŕmiť hladné krky starať sa o osoby, ktoré nie sú dospelé, o deti al. iné osoby bez vlastného príjmu ◘ parem. pes breše tam, kde ho kŕmia človek slúži tomu, od koho dostane zaplatené
opak. kŕmievať -va -vajú -val; dok.nakŕmiť


kŕmiť sa -mi sa -mia sa kŕm sa! -mil sa -miac sa -miaci sa -menie sa nedok. ▶ prijímať potravu, jesť, obyč. vo väčšom množstve, výdatne, s chuťou: k. sa koláčmi, klobásami, obloženými chlebíčkami; k. sa na ulici počas chôdze; V bruchu jej škvŕkalo, tak sa hltavo kŕmila. [K. Lászlová]; Kŕdle vtákov sa zlietli zo širokého okolia a kŕmia sa rastlinami repky olejnej. [Sme 2003]opak. kŕmievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nakŕmiť sa


nakŕmiť -mi -mia nakŕm! -mil -miac -mený -menie dok. 1. (čo (čím); ø) ▶ podať, nasypať krmivo, potravu zvieratám, nachovať niečo: n. statok, psy; n. akváriové ryby; hneď zrána treba n. hydinu kukuricou; Nemá tam už čo robiť, kone obriadil, nakŕmil. [J. Jonáš]; Zase mu niektorý kŕmič neprišiel a chce, aby som za neho nakŕmil. [J. Štiavnický]; Po návrate zo školy sme narýchlo trhali listy moruše a ponáhľali sa nakŕmiť pažravé húsenice. [LT 2000]
2. (koho (čím); ø) ▶ podať jedlo, obyč. priamo do úst (dieťaťu al. chorému človeku); poskytnúť jedlo, nasýtiť, nachovať niekoho: n. hladných; bača nakŕmil hostí haluškami; dieťatko nakŕmila, uložila do postieľky; pren. Hora je naša druhá mať, povedal by básnik, pritúli, nakŕmi, zohreje, skryje, vylieči, poteší. [I. Izakovič] poskytne možnosť obživy
3. expr. (koho (čím)) ▶ poskytnúť niečo vo veľkom, prehnanom množstve s cieľom ovplyvniť vytvorenie istého názoru, istej mienky: politici otvárajú rozličné témy, len aby nakŕmili svojich voličov; Médiá sa idú pretrhnúť, aby nás každý deň nezabudli nakŕmiť čo najpodrobnejšími informáciami o šikovnosti zlodejov, dôkladnosti vandalov a pod. [Slo 2010]
fraz. nakŕmiť hladné krky postarať sa o nezaopatrené deti al. o iné osoby bez vlastného príjmu
nedok.kŕmiť


nakŕmiť sa -mi sa -mia sa nakŕm sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. (čím; ø) ▶ prijať, zjesť potravu, obyč. vo väčšom množstve, výdatne, s chuťou sa najesť, nasýtiť sa: n. sa kačicou a lokšami; dosýta sa n. výbornými jedlami; nakŕmila sa liekmi užila ich priveľa; nenakŕmte sa veľmi; Nakŕmia sa doma lahôdkami, uprednostňujú odporné labužníctvo pred striedmou stravou. [J. Lenčo]; Ak zem nepohnojíš, nemáš úrodu. Oj, strašne veľa hnoja treba, aby sa nakŕmili všetci ľudia! [M. Zelinka]nedok.kŕmiť sa

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kŕmiť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo čím) podávať potravu zvieratám, deťom al. chorým ľuďom, chovať, živiť: k. dobytok ďatelinou, k. ošípané, husí, k. kone ovsom, zimné, letné, jednostranné, individuálne, skupinové kŕmenie; k. dieťa; pren.: Úbohá deva, mala si veru čím kŕmiť mladú dušu (Vaj.) mala čo čítať; hovor. k. niekoho sľubmi chlácholiť, iba sľubovať;

2. hovor. k. mláťačku dávať, vkladať nevymlátené obilie do mláťačky;

opak. kŕmievať, -a, -ajú;

dok. nakŕmiť

|| kŕmiť sa expr. (čím i bezpredm.) veľa a dobre jesť, živiť sa: druhí sa kŕmia a groše zhŕňajú (Vaj.); pren. Sedí a kŕmi sa tým bôľom (Kuk.) stále o ňom premýšľa;

opak. kŕmievať sa;

dok. nakŕmiť sa

Morfologický analyzátor

kŕmiť nedokonavé sloveso
(ja) kŕmim VKesa+; (ty) kŕmiš VKesb+; (on, ona, ono) kŕmi VKesc+; (my) kŕmime VKepa+; (vy) kŕmite VKepb+; (oni, ony) kŕmia VKepc+;

(ja som, ty si, on) kŕmil VLesam+; (ona) kŕmila VLesaf+; (ono) kŕmilo VLesan+; (oni, ony) kŕmili VLepah+;
(ty) kŕm! VMesb+; (my) kŕmme! VMepa+; (vy) kŕmte! VMepb+;
(nejako) kŕmiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor