Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kŕmiť -i nedok. podávať, predkladať potravu, chovať: k. dobytok senom; k. dojča, pacienta; k. husi vykrmovať na masť;

pren. expr. k. niekoho sľubmi veľa mu sľubovať;

opak. kŕmievať -a

// kŕmiť sa expr. jesť: ustavične sa k. (koláčmi);

opak. kŕmievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kŕmiť ‑i ‑ia nedok.; kŕmiť sa

kŕmiť -mi -mia kŕm! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok.


kŕmiť sa -mi sa -mia sa kŕm sa! -mil sa -miac sa -miaci sa -menie sa nedok.

kŕmiť -mi -mia kŕm! -mil -miac -miaci -mený -menie nedok. 1. (čo (čím); ø) ▶ dávať krmivo, potravu zvieratám, chovať: k. dobytok, husi, holuby, lesnú zver, sliepky, včely; k. svine kukuricou; výdatne k.; k. viackrát denne menšími dávkami; mať stanovený presný čas kŕmenia; Za mrku mi treba kŕmiť, idem si pospať. [M. Krno]
2. (koho (čím)) ▶ dávať jedlo, obyč. priamo do úst dieťaťu al. chorému človeku, chovať; poskytovať niekomu jedlo, živiť: dojča treba pravidelne k.; trpezlivo kŕmila dieťa polievkou, kašou; ošetrovateľka v nemocnici kŕmila starých a nevládnych; Dievča kŕmia infúziami a cez rúrku, a to si jeho sestra naozaj nevedela predstaviť. [M. Čeretková-Gállová]; Pomáhala chudobným, šatila ich a kŕmila všetkých, ktorí sa zastavili pri jej dverách. [KN 2001]; Vstávať a meniť dieťaťu plienky, byť oporou, pomáhať matke kŕmiť v noci - to sú tie najdôležitejšie veci, ktoré musí ako otec zvládnuť. [Sme 2003]
3. (koho (čím)) expr. ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, balamutiť: k. niekoho výmyslami, prázdnymi rečami, hlúpou reklamou
fraz. kŕmiť hladné krky starať sa o osoby, ktoré nie sú dospelé, o deti al. iné osoby bez vlastného príjmu ◘ parem. pes breše tam, kde ho kŕmia človek slúži tomu, od koho dostane zaplatené
opak. kŕmievať -va -vajú -val; dok.nakŕmiť


kŕmiť sa -mi sa -mia sa kŕm sa! -mil sa -miac sa -miaci sa -menie sa nedok. ▶ prijímať potravu, jesť, obyč. vo väčšom množstve, výdatne, s chuťou: k. sa koláčmi, klobásami, obloženými chlebíčkami; k. sa na ulici počas chôdze; V bruchu jej škvŕkalo, tak sa hltavo kŕmila. [K. Lászlová]; Kŕdle vtákov sa zlietli zo širokého okolia a kŕmia sa rastlinami repky olejnej. [Sme 2003]opak. kŕmievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nakŕmiť sa


nakŕmiť -mi -mia nakŕm! -mil -miac -mený -menie dok. 1. (čo (čím); oslash;) ▶ podať, nasypať krmivo, potravu zvieratám, nachovať niečo: n. statok, psy; n. akváriové ryby; hneď zrána treba n. hydinu kukuricou; Nemá tam už čo robiť, kone obriadil, nakŕmil. [J. Jonáš]; Zase mu niektorý kŕmič neprišiel a chce, aby som za neho nakŕmil. [J. Štiavnický]; Po návrate zo školy sme narýchlo trhali listy moruše a ponáhľali sa nakŕmiť pažravé húsenice. [LT 2000]
2. (koho (čím);
oslash;) ▶ podať jedlo, obyč. priamo do úst (dieťaťu al. chorému človeku); poskytnúť jedlo, nasýtiť, nachovať niekoho: n. hladných; bača nakŕmil hostí haluškami; dieťatko nakŕmila, uložila do postieľky; pren. Hora je naša druhá mať, povedal by básnik, pritúli, nakŕmi, zohreje, skryje, vylieči, poteší. [I. Izakovič] poskytne možnosť obživy
3. expr. (koho (čím)) ▶ poskytnúť niečo vo veľkom, prehnanom množstve s cieľom ovplyvniť vytvorenie istého názoru, istej mienky: politici otvárajú rozličné témy, len aby nakŕmili svojich voličov; Médiá sa idú pretrhnúť, aby nás každý deň nezabudli nakŕmiť čo najpodrobnejšími informáciami o šikovnosti zlodejov, dôkladnosti vandalov a pod. [Slo 2010]
fraz. nakŕmiť hladné krky postarať sa o nezaopatrené deti al. o iné osoby bez vlastného príjmu
nedok.kŕmiť


nakŕmiť sa -mi sa -mia sa nakŕm sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. (čím; ø) ▶ prijať, zjesť potravu, obyč. vo väčšom množstve, výdatne, s chuťou sa najesť, nasýtiť sa: n. sa kačicou a lokšami; dosýta sa n. výbornými jedlami; nakŕmila sa liekmi užila ich priveľa; nenakŕmte sa veľmi; Nakŕmia sa doma lahôdkami, uprednostňujú odporné labužníctvo pred striedmou stravou. [J. Lenčo]; Ak zem nepohnojíš, nemáš úrodu. Oj, strašne veľa hnoja treba, aby sa nakŕmili všetci ľudia! [M. Zelinka]nedok.kŕmiť sa

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kŕmiť, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo čím) podávať potravu zvieratám, deťom al. chorým ľuďom, chovať, živiť: k. dobytok ďatelinou, k. ošípané, husí, k. kone ovsom, zimné, letné, jednostranné, individuálne, skupinové kŕmenie; k. dieťa; pren.: Úbohá deva, mala si veru čím kŕmiť mladú dušu (Vaj.) mala čo čítať; hovor. k. niekoho sľubmi chlácholiť, iba sľubovať;

2. hovor. k. mláťačku dávať, vkladať nevymlátené obilie do mláťačky;

opak. kŕmievať, -a, -ajú;

dok. nakŕmiť

|| kŕmiť sa expr. (čím i bezpredm.) veľa a dobre jesť, živiť sa: druhí sa kŕmia a groše zhŕňajú (Vaj.); pren. Sedí a kŕmi sa tým bôľom (Kuk.) stále o ňom premýšľa;

opak. kŕmievať sa;

dok. nakŕmiť sa

karmiť p. kŕmiť


kŕmiť nedok. (krmit, karmic)
1. csl podávať, predkladať potravu, chovať: Keď zme prišli do Ťekova, ona si pospala a ja son kŕmeu̯ koňe (Tek. Breznica NB); V zime kŕmime zver hájoch (Trakovice HLO); Poton sa husi ošklbu druhí rás a ket podróstu, dajú sa kŕmit (Bojničky HLO); Ic karmic koňe, bo buchaju! (Ďačov SAB)
F. krmá ho jako pavúka (Bošáca TRČ) - dobre ho stravujú
2. vsl dávať snopy obilia do mláťačky pri mlátení: Jedno rozviazuje snopi, jedno karmi, dava do bubna (Rankovce KOŠ); Pri mašiňe jeden karmil (Dl. Lúka BAR); kŕmievať opak. k 1: Stari ľuďa vraveľi, že tam krmievaľi pri stuďienke koňe (Ľavkovo TRS); Treba ím bolo prejzď gu Žäru, lebo tam koňe krmievaľi (Jasenová DK)


kŕmiť sa nedok. expr. jesť: Kŕmit sa vie dobre (Prievidza)

kŕmiť [k(a)r-, ker-] ndk čo/koho podávať potravu, chovať, živiť: prasce krmi aneb chowagi (ŽK 1473); na krmeni (bravca) owsa kor. 3 (BLATNICA 1681); materinske prsa, s kterimy ho krmila (KT 1753) pridájala; prasata tučne a karmene (HRANOVNICA 1783);
x. pren náb pokrmem nesmrtedlnosty krmenj budu (KoB 1666) budú večne živí, nesmrteľní; (Pán) krmil mňa popelem (KB 1756) trápil ma; ráts duse nase karmitz, Panyé (RSP 1758) posilňovať; pichu srdce krmi (CS 18. st); vzdychanim sebe kermim (AD 18. st) oddávam sa trápeniu; kŕmievať [-ív-] frekv: pren nehleď, abys nesmyslnost krmjwal (BlR 18. st) podporoval; kŕmiť sa živiť sa: (sviňa) žalud zbira a tym se krmi (SP 1696); sprostým pokrmem se krmil (CS 18. st);
x. pren náb slowem božym se krmitj (CS 18. st) počúvať slovo Božie; kŕmievať sa frekv: pren nauku, kteruž ty se krmjwal (WO 1670) kt. si sa učieval

Zvukové nahrávky niektorých slov

by sa mali kŕmiť oddelene devraient être nourris séparément
jahňatá sa kŕmia výlučne les agneaux soient nourris exclusivement
kŕmia výlučne materským mliekom nourris exclusivement au lait maternel
kŕmi výlučne materským mliekom nourri exclusivement au lait maternel

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu