Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kŕmič -a m. kto kŕmi hosp. zvieratá: k. ošípaných;

kŕmička -y -čiek ž.

kŕmič -ča pl. N -či m.

kŕmič -ča pl. N -či m. ▶ kto dáva krmivo, potravu obyč. hospodárskym zvieratám: k. dobytka, ošípaných; k. v zoologickej záhrade; Prešli do miestnosti, v ktorej sa dojičky a kŕmiči prezliekali, a posadali si za dlhý stôl. [P. Jaroš] ▷ kŕmička¹ -ky -čiek ž.: pracovala na štátnom majetku ako k.

kŕmič, -a m.

1. robotník al. družstevník, ktorý kŕmi dobytok: k. ošípaných;

2. hovor. robotník, ktorý vkladá nevymlátené obilie do mláťačky;

kŕmička, -y, -čiek ž.

1. žena, ktorá kŕmi dobytok;

2. včel. včela, ktorá kŕmi larvy;

kŕmičský príd.;

kŕmičstvo, -a str. zamestnanie kŕmiča

karmiač p. kŕmič

karmič p. kŕmič

kŕmač p. kŕmič

kŕmič i kŕmač m. (karmič, karmiač)
1. csl kto kŕmi hospodárske zvieratá: Krmišie idú chovaťi statok (Kociha RS); Kŕmidž už nakŕmil kravi a poscielá pod ne slamu (Vaďovce MYJ); Moj hlob je na jeerde za karmiča (Spiš. Štvrtok LVO); Un na drustve za karmiača a ona doji (Kendice PRE)
2. strsl, šar, zempl kto dáva snopy obilia do mláťačky pri mlátení: Jedon dávau̯ do mašini, ten sa volau̯ krmič a stáu̯ za mašinou na stou̯čoku (Lišov KRU); Do bendzinki co daval (snopy), ta śe volal karmiač (Dl. Lúka BAR); karmiač (Stanča TRB)