kŕdeľ -dľa m. väčšia skupina vtákov al. niekt. zvierat: k. husí; k. oviec črieda; expr. k. detí;
kŕdlik -a m. zdrob.
kŕdlik -ka pl. N -ky m. zdrob.
kŕdeľ kŕdľa pl. N kŕdle G kŕdľov m. 1. ▶ väčšia skupina vtákov, prípadne iných zvierat: k. sivých holubov; k. jarabíc, husí, sliepok, vrán; k. rýb, oviec; lietať v kŕdľoch; Vstali, pohli sa dole stráňou a pred nimi sa rozpŕchol kŕdeľ drozdov. [M. Krno] 2. expr. ▶ väčšia skupina niekoho, niečoho: k. detí, chlapcov, ľudí; k. oblakov; k. neposlušných myšlienok ▷ kŕdlik -ka pl. N -ky m. zdrob.: kŕdliky káčat, kurčiat; Pricestovala do hotela v kŕdliku kolegýň z hotelovej školy. [P. Dvořák]
kŕdeľ, -dľa m. väčšie množstvo vtákov al. zvierat, expr. i detí al. dospelých ľudí: k. husí, lastovičiek, k. oviec, jarabice žijú v kŕdľoch, k. detí; o chvíľu ukázala sa medzi kŕdľom žien (Tim.);
kŕdlik, -a m. zdrob.
kŕdeľ m. (krdeľ, kerdeľ, kirdeľ) 1. strsl, zsl, spiš, šar väčšia skupina vtákov a iných zvierat i detí: Krdeľ oucí sa pasie (Kociha RS); Tam je takí kŕdel husí aňi no (Vaďovce MYJ); Tu je ždicki celí krdel detí (Val. Belá PDZ); Pre tolkí kŕdel oviédz bívalo málo paše vihradené na pasenie (Dol. Súča TRČ); Ta to gazdiňa, keľi ma kirdeľ huśoch! (Torysa SAB); Dzive huśi ľeca f kerdľi (Smižany SNV) 2. menšie kôpky pokosenej trávy: Seno sa rozhadzuje na dosušeňia do kŕdľou (Sebedražie PDZ); kŕdlik m. zdrob. expr. k 1: Gde-tu prešól kŕdlíg hús (Kameňany REV)