kŕč -a m. obyč. mn.
1. mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: žalúdkové k-e, dostať k. do nohy
2. hovor. hrčovitý koreň: klčovať viničné k-e;
kŕčový príd.: k-é žily hrčovito zdurené
kŕč1 kŕča pl. N kŕče I kŕčmi m. ▶ mimovoľné, obyč. bolestivé stiahnutie svalov: žalúdočné, pôrodné kŕče; k. plaču, smiechu; dostať, chytiť k. do nohy, do prstov; tvárou jej prešiel, prebehol k.; telom mu šklbe k.; trpieť, zvíjať sa v kŕčoch; Spomienka jej zovrela hrdlo kŕčom. [A. Baláž]; pren. expr. Znova sa cítil sebaisto pri tomto dievčati, kŕč obáv, že sa pred ňou neosvedčí ako muž, ba ani ako človek, sa načisto rozplynul. [P. Andruška] □ pisársky kŕč vznikajúci v ruke pri písaní
kŕč2 kŕča pl. N kŕče m. region. ▶ hrčovitý koreň; viničný pník, viničná hlava: vytínať suché kŕče; Vodou olízané kŕče a vývraty sa beleli ako mamutie kosti. [M. Krno]
kŕč1, -a m. (obyč. v mn. č.) mimovoľné stiahnutie svalov, obyč. bolestivé: žalúdkové k-e, svalové k-e, zvíjať sa v k-och; dostať k-e, mať k-e; vošiel mi kŕč do nohy (Švant.);
kŕčový príd.: k-é žily vyduté, hrčovité žily na nohách
kŕč2, -a m. expr. hrčovitý koreň al. konár: dva kŕče hrozna (Tim.); Nebude sa môcť mordovať s kŕčmi na roli. (Hor.)
(jeden) kŕč; (bez) kŕča; (ku) kŕču; (vidím) kŕč; (ó) kŕč!; (o) kŕči; (s) kŕčom;
(dva) kŕče; (bez) kŕčov; (ku) kŕčom; (vidím) kŕče; (ó) kŕče!; (o) kŕčoch; (s) kŕčmi;