kŕč1 kŕča pl. N kŕče I kŕčmi m. ▶ mimovoľné, obyč. bolestivé stiahnutie svalov: žalúdočné, pôrodné kŕče; k. plaču, smiechu; dostať, chytiť k. do nohy, do prstov; tvárou jej prešiel, prebehol k.; telom mu šklbe k.; trpieť, zvíjať sa v kŕčoch; Spomienka jej zovrela hrdlo kŕčom. [A. Baláž]; pren. expr. Znova sa cítil sebaisto pri tomto dievčati, kŕč obáv, že sa pred ňou neosvedčí ako muž, ba ani ako človek, sa načisto rozplynul. [P. Andruška] □ pisársky kŕč vznikajúci v ruke pri písaní
kŕč2 kŕča pl. N kŕče m. region. ▶ hrčovitý koreň; viničný pník, viničná hlava: vytínať suché kŕče; Vodou olízané kŕče a vývraty sa beleli ako mamutie kosti. [M. Krno]