kŕč -a m. obyč. mn.
1. mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: žalúdkové k-e, dostať k. do nohy
2. hovor. hrčovitý koreň: klčovať viničné k-e;
kŕčový príd.: k-é žily hrčovito zdurené
kŕč kŕča pl. N kŕče I kŕčmi m.
kŕč1 kŕča pl. N kŕče I kŕčmi m. ▶ mimovoľné, obyč. bolestivé stiahnutie svalov: žalúdočné, pôrodné kŕče; k. plaču, smiechu; dostať, chytiť k. do nohy, do prstov; tvárou jej prešiel, prebehol k.; telom mu šklbe k.; trpieť, zvíjať sa v kŕčoch; Spomienka jej zovrela hrdlo kŕčom. [A. Baláž]; pren. expr. Znova sa cítil sebaisto pri tomto dievčati, kŕč obáv, že sa pred ňou neosvedčí ako muž, ba ani ako človek, sa načisto rozplynul. [P. Andruška] □ pisársky kŕč vznikajúci v ruke pri písaní
kŕč2 kŕča pl. N kŕče m. region. ▶ hrčovitý koreň; viničný pník, viničná hlava: vytínať suché kŕče; Vodou olízané kŕče a vývraty sa beleli ako mamutie kosti. [M. Krno]
kŕč1, -a m. (obyč. v mn. č.) mimovoľné stiahnutie svalov, obyč. bolestivé: žalúdkové k-e, svalové k-e, zvíjať sa v k-och; dostať k-e, mať k-e; vošiel mi kŕč do nohy (Švant.);
kŕčový príd.: k-é žily vyduté, hrčovité žily na nohách
kŕč2, -a m. expr. hrčovitý koreň al. konár: dva kŕče hrozna (Tim.); Nebude sa môcť mordovať s kŕčmi na roli. (Hor.)
korč p. kŕč
kŕč1 m. (korč, kurč) csl mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: Krše ho ulapeli, strašnia buale (Brusník REV); Má kŕče v nohách (St. Hory BB); To také kŕče dostali do brucha, ked ból pretáhnutí chlap (Ružindol TRN); Kurdž mi nohu ulapil (Dl. Lúka BAR); Kordž mi chvace ruku (Sobrance); Prez nodz dostala kurče (Smižany SNV) F. bodaj ťa kŕdž naťáhél! (Bošáca TRČ) - aby sa ti zle stalo
kŕč2 m. (krč) 1. vin. viničný pník: Tím sa viťínajú suché kŕče, aj mokrie, gdo kce virúbaď viňicu (Žemberovce LVI); Edom, čo je ako tem viňič, tak tomu sa povie, že je to kŕč (Sklabiná MK); Gďe sa viťau̯ kŕč, iďe noví preťiahnutí prút (Plášťovce ŠAH); krč (Rača BRA) L. viezď viňidž na kŕč (Sklabiná MK) - pestovať vinič na hlavu F. je ako kŕdž vo viňici (o človeku) - je húževnatý 2. zakrpatený bukový strom: kŕč (Hor. Mariková PB)
kurč p. kŕč
klč- p. kŕč-
kŕčny p. kŕč1
kŕčok p. kŕč2
kŕčový1 p. kŕč1
kŕčový2 p. kŕč2
kŕč1 m 1. bolestivé stiahnutie svalov: polowičneho sslaku a celeho predchudcze je krcž (KoB 1666); kdo ma krčz w nohach nebo w ruku (KLe 1740); contractio: stahowánj, skrčowánj, krč (KS 1763); vsta matky gsau krču poddané (ZK 1778) 2. stiahnutím vydutá žila (obyč. na nohe): zewnjterne pripady na kožj, gakožto lissage, bradawice, prisste, krče (OCh 17. st); -ny [kre-], -ový1 príd k 2: varicula: oteklá, krčowá žjlka (KS 1763); krečnj žjla (AP 1769); krčnj přjhody rozmnožugj se tu y tam (ZK 1778); -ok1 [-ek] dem expr k 1: contractiuncula: krček (KS 1763)
kŕč2, kĺč m 1. peň stromu al. kra: klčowatj a skalj y krče wikopawati (BELÁ 1785) 2. viničový ker: bohdag ho (hrozno) bola racžeg strela zabyla na tom krcžy (KRUPINA 1692); krč winny (HD 1706-07); gestly by se pak nektery krč neprigal (NOVOHRAD 1743 E); kde geden aneb dwa kmeny neb klče chybugj (HRK 1773); -ový2 príd k 1: motiku krczowu (ZVOLEN 1615) na vykopávanie koreňov; s motikamy gak ssirokjmy tak y krčowjmy (KRUPINA 1735); -ok2 [-ek], -ik dem k 1: (chotár ide) od potoka na gedneho buka, ktery ge guž styaty, až na wrch na chopcsek anebo krček (VELIČNÁ 1732) P. atpn Joannes Krczik (v Malinovej 1614)