kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i; pohanskí k-i; (v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;
kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;
kňazstvo -a s.
1. kňazský stav
2. hromad. kňazi, duchovenstvo;
kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y
kňaz -za pl. N -zi m. 1. ▶ kto z povolania vykonáva náboženské a obradné úkony, kto je predstaviteľom náboženského spoločenstva a prostredníkom medzi ľuďmi a Bohom al. božstvom; syn. duchovný: katolícky, evanjelický, pravoslávny k.; k. anglikánskej cirkvi; budhistický k.; pohanský k.; starozákonný k.; študovať za kňaza; byť vysvätený za (katolíckeho) kňaza; byť ordinovaný za (evanjelického) kňaza; ako k. pôsobil na rôznych miestach Slovenska; Tak ako kňaz musí byť všade kňazom, aj kresťanský pedagóg by mal byť všade kresťanským učiteľom. [KN 2001] 2. cirk. ▶ (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) kto prijal druhý stupeň posvätného stavu (presbyterát) a môže vysluhovať niektoré sviatosti, presbyter: k. slúži omšu, spovedá; k. pokrstil novorodenca; stať sa rehoľným kňazom; posvätný stav má tri stupne: biskup, k. a diakon ◘ fraz. kázať ako kňaz rozprávať s presvedčením a zápalom, poučovať
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
kňaz, -a m. človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony, duchovný: katolícky, evanjelický, pohanský, židovský k.; študovať za k-a; káže ako k. hovorí so zápalom, poučuje;
kňazský príd.: k. stav duchovný; k-é povinnosti p. kňazov;
kňazstvo, -a str. hromad. kňazi, duchovenstvo: katolícke k.;
kňazík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
kňazovský príd. zastar. kňazský: k-á dcéra (Vans.) d. kňaza; k. majetok (Kal.) patriaci kňazovi
(jeden) kňaz; (bez) kňaza; (ku) kňazovi; (vidím) kňaza; (ó) kňaz!; (o) kňazovi; (s) kňazom;
(dvaja) kňazi; (bez) kňazov; (ku) kňazom; (vidím) kňazov; (ó) kňazi!; (o) kňazoch; (s) kňazmi;