kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i; pohanskí k-i; (v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;
kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;
kňazstvo -a s.
1. kňazský stav
2. hromad. kňazi, duchovenstvo;
kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y
kňaz -za pl. N -zi m.
kňaz -za pl. N -zi m. 1. ▶ kto z povolania vykonáva náboženské a obradné úkony, kto je predstaviteľom náboženského spoločenstva a prostredníkom medzi ľuďmi a Bohom al. božstvom; syn. duchovný: katolícky, evanjelický, pravoslávny k.; k. anglikánskej cirkvi; budhistický k.; pohanský k.; starozákonný k.; študovať za kňaza; byť vysvätený za (katolíckeho) kňaza; byť ordinovaný za (evanjelického) kňaza; ako k. pôsobil na rôznych miestach Slovenska; Tak ako kňaz musí byť všade kňazom, aj kresťanský pedagóg by mal byť všade kresťanským učiteľom. [KN 2001] 2. cirk. ▶ (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) kto prijal druhý stupeň posvätného stavu (presbyterát) a môže vysluhovať niektoré sviatosti, presbyter: k. slúži omšu, spovedá; k. pokrstil novorodenca; stať sa rehoľným kňazom; posvätný stav má tri stupne: biskup, k. a diakon ◘ fraz. kázať ako kňaz rozprávať s presvedčením a zápalom, poučovať
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
kňaz, -a m. človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony, duchovný: katolícky, evanjelický, pohanský, židovský k.; študovať za k-a; káže ako k. hovorí so zápalom, poučuje;
kňazský príd.: k. stav duchovný; k-é povinnosti p. kňazov;
kňazstvo, -a str. hromad. kňazi, duchovenstvo: katolícke k.;
kňazík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
kňazovský príd. zastar. kňazský: k-á dcéra (Vans.) d. kňaza; k. majetok (Kal.) patriaci kňazovi
kňaz m. 1. čiast. strsl i zsl, miest. vsl osoba vykonávajúca z povolania náboženské úkony: Puojďeš so mnou na faru, tájďemo gu kňazevi (Pondelok RS); Umreu̯ na jednej dzedziňe jeden kňes a teho kňeza pochovali (Jablonové MAL); Potom ích knaz vihrešíl (Ružindol TRN); Náš kňaś už bars stari (Kendice PRE) F. káže ani knäs (Brusník REV) - hovorí so zápalom, veľmi poučuje; aňi kňaz na kancľu dva razi ňekáže (Rim. Píla RS) - netreba to isté hovoriť dvakrát; došél kňaza vizliekat (Bošáca TRČ) - prišiel neskoro do kostola; kňas straší peklom a páňi háreštom (Bošáca TRČ) - každý straší svojím spôsobom 2. čiast. jstrsl i zsl vrchný snop na obilnom kríži: Do sťienki sa dáva triná_cnopou. Na vrch sa položí kňas (Lišov KRU); F každej hromátke bolo trinás snopov, vrchňí sa volav kňas (Svätuša VRB); Knaz bol ždi najvaččí, abi sa vengel nerosípal (Bzince p. Jav. NMV); Na kňaza sa vibere ťaškí snop a ten sa položí (Bánovce n. Bebr.); Stavali kríže na knazóv (Trakovice HLO) 3. súčasť vinohradníckeho lisu: Kňazom sa tlačí na to hrozno, ťen ho prešuje (Pečenice LVI); Na ten spodok sa dali takie doske, na vrch sa dau̯ takí kláťik - kňas (Žemberovce LVI); knas (Šintava ŠAĽ, Bojničky HLO) 4. druh pavúka s krížom na chrbte: knas (Siladice HLO) 5. v dvojslovných názvoch a. rastliny a ovocia: knazová čepica (Radošina NIT) - odroda zimného jablka; kňazova čiapka (Pukanec LVI) - druh rastliny, bot. bršlen európsky (Euonymus europaeus); b. vtáka: knaz datel (Ban. Štiavnica) - čierny vták s červeným temenom, zool. tesár (Dryocopus)
kňaz [-az, -ez] m kto vykonáva z povolania náboženské obrady: kniezy a duchowni lide (ŽK 1443); kniaz Jonas (BÁTOVCE 1534); s papeskymy knezmy (ŠTÍTNIK 1650) katolíckymi; lutheránský kněz (PE 1764) L. negwizssj knez (KoB 1666) pápež; (syn) gest w Trnave mezy cerwenymy knazmy (NOVÁKY 1698) jezuitmi; svetskích kňezuv a reholníkuv (BR 1785) kt. nie sú členmi mníšskej rehole; F. trty frty knaz Balass (SiN 1678) hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie; beha od knaza do knaza (s. l. 1697) roznáša klebety; -ov príd privl: od knazowey luky (LIPTOV 1622); dcéra kňezowá (KB 1757) L. knazov mut (KrN 1795) bot bršlen európsky Euonymus europaeus; subst -ová ž kňazova manželka: slyšela sem, že knezova ležíc na smrtedlné posteli prosila, aby jí odpustila; slyšela od kňezoveg, kdy pravila (SKALICA 1597 E); -ovský, -ský, -ží príd: na mezi kniezskey a lucze (ŽK 1507); panu ffararovy lyndissu na jednu veliku a potztivu suknu knezovsku (MIČINÁ 1576 E); yduc na hospodu kňazowsku (s. l. 1686); camilli: služebny kňežj obet (KS 1763) L. musim k ginym knazowskym panum na službu gity (D. STRHÁRE 1707) kňazskej vrchnosti; s jinými kněžskými osobami (VRBOVÉ 1731) kňazmi; wideli knjžata kňezské a zakonyci zázraki, které (Kristus) činil (KB 1757) cirkevní hodnostári; rasus vertex: korúna kňezska tonzúra; scapularis vestis: kňezsky obogek nákrčník, kolár; hora canonicae: hodinky kňezské (KS 1763) povinné modlenie kňazov; vrád kňežský na sebe prigali (KO 1782) stali sa kňazmi; po k-y prísl výraz: dalmaticus: po kňezsky oďeny (KS 1763); -stvo [-o, -í], -ovstvo s 1. hodnosť kňaza: na knezowstwie poswieczeny (ŽK 1473); muog bratanok miel giti pro kniezstwy do Brehu (P. ĽUPČA 1586) nastúpiť za kňaza; na knězstwo swetil (IA 1708); král uložil gemv nagwyžssé kňézstwo (KB 1757) ustanovil ho najvyšším kňazom; krst, byrmowani, knestwi (BD 1768); inaugurare aliqvem ministerio: nekoho na knezstvi posvetiti (LD 18. st) 2. hromad kňazi, duchovenstvo: biskupowé i giné knezstwo (CC 1655); kazatel a knezstwa senior (MV 1676); slowácké knestwj kriwdi ňetrpilo (BPr 1787); knestvo a zemani mužu regulovati pomazaneho krale (SPIŠ 1794 E); -ček, kňažík dem 1. k 1: sacrificulus: obetny kňezček (KS 1763); rozchírili gste wi i mezi timi knežkoma, že letopisi chcete widáti (BA 1789) 2. zool kniažik dúhový Coris julis: iulis: kňežjk ryba (KS 1763) P. tpn villa Knesecz ( 1075/ 1217), Kinessa ( 1109), Kenesa ( 1231 Kňažice CDSl); x. atpn Ivan, filius Kenaz ( 1278)
knez- p. kňaz-