kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;
kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus
kľuka -ky kľúk ž.
kľuka -ky kľúk ž. 1. ▶ páka na ručné otáčanie: k. studne; k. kamery, mlynčeka; otáčať kľukou verklíka; naštartovať motor kľukou; Obidvoma rukami som sa chopil kľuky navijaka a dvíhal som sieť z dna rieky. [L. Ťažký] 2. tech. ▶ časť stroja, páka, ktorá umožňuje zmenu posuvného pohybu piesta na otáčavý pohyb hriadeľa; súčasť zariadenia na pohon bicykla: kolesá s prevodovými kľukami; krútiť kľukou; uvoľniť západku na kľuke; jednu z kľúk dáme rovnobežne so sedlovou rúrkou 3. ▶ zariadenie na otváranie a zatváranie dverí, okien a pod., kľučka: železná k.; k. hrdzavie; Starena medzitým už znova stlačila veľkú kľuku a vošla do starého úzkeho dvora. [E. Farkašová]
kľuka, -y, kľúk ž.
1. súčasť stroja na prevádzanie posuvného pohybu piesta na otáčavý pohyb hriadeľa: roztáčacia k.; k. na studni; štartovacia k.; ručná k.;
2. zariadenie slúžiace na otváranie a zatváranie dverí, okien ap.; kľučka;
kľukový príd. k 1: k. mechanizmus; k. hriadeľ; k-á skriňa; k. odpor o. kľuky
klika p. kľuka
kľuka ž. (klika) 1. csl súčasť rozličných strojov a mechanizmov, páka, ktorou sa uvádzajú do pohybu: Na zaňňom návoji bola taká kluka (V. Maňa VRB); Ruková mašina sa ťahala z dvoma klukámi (Trakovice HLO); A potom bola vrtácá mašina, koleso mala, kluku (Brestovany TRN); Biu̯a taká kluka na to, to chicili dvá proci sebie a točili rukama (Hlboké SEN) 2. časť plužných koliesok, na ktorú sa pripevňujú váhy: kľuka (Liesek TRS, Ľubotice PRE); kluka (Kúty SKA, Hor. Orešany TRN) 3. kovanie na oji uspôsobené na pripevnenie jarma: Do príštverku bulo zapojené tažallo, na konci malo kluku a tá sa svorníkom pripevnila g jármu (Dol. Súča TRČ) 4. drevený rám na chomúte: kľuka (Prievidza, Košťany n. Tur. MAR) 5. zried. kľučka na dverách: klika (Cinobaňa LUČ) 6. súčasť kosy, rukoväť na kosisku: kľuka (Paludza LM); kluka (St. Turá NMV) 7. žrď s hákom: Dakedi me vodu zo studňi vibiraľi s kľuku, kedz ňebula hliboka studzeň (Žalobín VRN) 8. čiast. zsl palica s ohnutou rukoväťou: A zebrala jennu palicu, kluku, takú, čo sa starí luďé podepérajú (Hul VRB); Ket ja ras chicím tú kluku, hne_tu budze cicho! (Záh. Bystrica BRA) 9. zohnutá hlavica strúhacej stolice: kluka (Riečnica KNM) 10. ovca s rohami zahnutými dozadu: kľika (Cinobaňa LUČ) 11. hojdačka urobená z rozvidleného konára: Koľísaľi sme sa na kľuce (Papradno PB) 12. pejor. noha: Má dľhie kľuki (Hor. Lehota DK)
kľuka [kľu-, kli-] ž 1. páka na ručné otáčanie hriadeľa: kluki vdelal k pile (TRENČÍN 1580); kluka zelezna z studne (LIETAVA 1633); zelezo udelati gako kliku (RG 18. st) F. kdo by kolwek ku panu richtarowy za klukou neprissiel, d 1 (L. KĽAČANY 1633) kto by sa nedostavil na znamenie posielame po radných pánoch na znak schôdze 2. nerovná, krivolaká čiara: všeliké čári a kluki robiť perem (BR 1785) P. atpn Benedicto Kluka (v Bošanoch 1497)