kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu; k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť; k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť
kľačať -čí -čia kľač! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. ▶ byť v polohe na kolenách; takto prejavovať pokoru pri modlitbe; (prv o deťoch) byť takto potrestaný za neposlušnosť: k. na zemi, na dlažbe; k. pred oltárom, pod krížom; kľačiac sa kajal; v prítmí kostola zbadal kľačiacu postavu; k. pred niekým na kolenách ↗ i fraz.; k. na polienku, v kúte; Mama krčí staré noviny, zhrbená kľačí pri peci, fúka do pahreby, chce zakúriť. [V. Šikulová] ◘ fraz. kľačať niekomu pri nohách prejavovať obdiv, oddanosť; kľačať pred niekým na kolenách pokorne, ponížene prosiť niekoho o niečo ▷ opak. kľačiavať -va -vajú -val
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
kľačať, -í, -ia nedok. spočívať kolenami na zemi, spočívať na kolenách: k. na zemi, k. pri modlitbe; k. na polienku, k. v kúte trest za neposlušnosť; pren. k. na kolenách pred niekým ponížiť sa al. byť ponížený, pokorený pred niekým, úpenlivo prosiť niekoho; pren. Pokorne kľačia chalupy nad riekou (Janč.) sú učupené;
opak. kľačiavať, -a, -ajú;
dok. kľaknúť (si)