Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

pren. k. iba po povrchu (problémov) nevnikať do hĺbky

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate); neos. k-e sa je klzko

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kĺzať ‑že ‑žu ‑zal ‑žuc ‑žuci nedok.; kĺzať sa

kĺzať kĺže kĺžu kĺž/kĺzaj! kĺzal kĺzajúc/kĺžuc kĺzajúci/kĺžuci kĺzanie nedok.


kĺzať sa kĺže sa kĺžu sa kĺž sa/kĺzaj sa! kĺzal sa kĺzajúc sa/kĺžuc sa kĺzajúci sa/kĺžuci sa kĺzanie sa nedok.

kĺzať kĺže kĺžu kĺž! kĺzal kĺžuc kĺžuci kĺzanie nedok. 1. (čím po čom) ▶ ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle; hráč jemne kĺzal rukou po klávesoch, po klaviatúre; pri chôdzi kĺže nohami po dlážke
2. (po čom) ▶ (o veciach) ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu al. po hladkej ploche kladúcej nízky odpor; syn. kĺzať sa: korčule kĺžu po ľade; hrot pera kĺže po papieri; Palec chvíľku škrabkal po lakovanej a lesklej ploche, pomaly sa oblúčkom vracal späť a potom znova ľahko kĺzal po celej šírke. [P. Jaroš]; Po líci mu kĺže sotva badateľný pramienok - možno iba pot. [Š. Žáry]; pren. Pohár za pohárikom tak ľahko kĺzal dolu hrdlom. [V. Bednár]
3. ((čím) po čom) ▶ postupne presúvať zrak istým smerom; (o svetle) presúvať sa istým smerom: k. očami, pohľadom po obrazovke, po krajine; lúč reflektora pomaly kĺzal po skalnom previse; Električka sa vliekla ďalej a reportérov pohľad zvoľna kĺzal po firemných tabuliach, výkladoch a vývesných štítoch. [Ľ. Jurík]; pren. A tak kĺžem od jednej predstavy k druhej. [V. Jamnická]
4. (komu z čoho) ▶ (o veciach) postupne sa posúvať, padať nadol a tým sa dostávať na nenáležité miesto; syn. kĺzať sa, skĺzať, skĺzať sa, zošmykovať sa: šatka jej kĺže z pliec; slnečné okuliare jej neustále kĺzali z drobného nošteka
fraz. kĺzať po povrchu nevnikať do hĺbky (napr. problémov), nepostihovať súvislosti a podrobnosti


kĺzať sa kĺže sa kĺžu sa kĺž sa! kĺzal sa kĺžuc sa kĺžuci sa kĺzanie sa nedok. 1. ▶ posúvať sa po ľade al. po vyhladenom snehu; syn. šmýkať sa: k. sa na šmýkačke; k. sa na chrbte dolu svahom; poďme sa k.!; deti sa kĺžu na boboch; tí, ktorí nemali korčule, sa kĺzali; Bolo šmykľavo, a tak sme sa kĺzali až po bránu škôlky. [B. Poliaková]
2. (kde) ▶ vybočovať z dráhy, zošmykovať sa na hladkej, šmykľavej al. šikmej ploche; syn. šmýkať sa: kĺzali sme sa po bahnitom chodníku a podchvíľou padali; kĺzali sa na ceste hore mokrým svahom; autá sa kĺzali na zľadovatenej vozovke; kolesá sa v blate kĺžu; nohy sa mi kĺzali; neos. kĺže sa je klzko
3. (po čom) ▶ ľahko sa pohybovať po (hladkom) povrchu; syn. kĺzať: čln sa kĺzal po hladine; Ruky sa kĺžu po obliečke, hladia vo sne dávno stratenú dlaň. [A. Chudoba]; Žena v kresle sa pohla, vlasy sa jej uvoľnili a ticho, dlho sa kĺzali po župane. [A. Baláž]; pren. Mišovi Stolárovi sa zrak kĺže po skale. [E. Dzvoník]
4. (komu z čoho) ▶ (o veciach) postupne sa posúvať, padať nadol a tým sa dostávať na nenáležité miesto; syn. kĺzať, skĺzať sa, skĺzavať sa, zošmykovať sa: cítim, ako sa mi lyže kĺžu z pleca; okuliare sa mu kĺzali z nosa; Tyč sa mi kĺzala z vlhkej dlane. [J. Mlčochová]

kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kĺzať sa, -že, -žu nedok. kĺzavo, šmýkaním sa pohybovať po klzkej, hladkej ploche, šmýkať sa: Auto sa kĺzalo dolu cestou. (Laz.) Petrove baganče kĺzali sa na mokrej tráve. (Pláv.) Nohy sa kĺzali po snehu. (Kuk.) Loď sa kĺže na hladine. (Al.) Kolesá sa kĺžu hladko. (Kuk.); pren.: Po nebi sa luna kĺže (Krčm.) pomaly sa pohybuje; čas sa kĺže (Fr. Kráľ) plynie; víno sa kĺže dolu hrdlom (Ráz.) hladko steká, dobre sa pije

|| kĺzať (čo, čím) pohybovať niečo po hladkej ploche: k. kocky po stole; pren. Veľké oči kĺže po ňom (Tim.) hľadí naňho, prezerá si ho. Kĺzal očami po štíhlych driekoch cyprusov. (Žáry)

kĺzať sa nedok.
1. strsl, čiast. zsl šmýkaním sa pohybovať po klzkej ploche: Poďme sa kĺzať! (Košťany n. Tur. MAR); Ďeťi sa kĺžu (Paludza LM)
2. záh korčuľovať sa: kĺzať sa (Brodské SKA)

kĺzať sa ndk šmýkať sa (napr. po ľade): klzali se sslapage nasse na ceste ulic nassych (KB 1757); perrepo: ssmjkam se, klzam se (KS 1763); tam se tež maličke kolčeky zakladati mohau, aby se garmo sem y tam po klatu neklzalo (GO 1792); od Wahu gjti nelze y pessi, neb se welmi klže (ZL 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu