kĺb -a/-u m.
1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov
2. ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový k.;
kĺbový príd.: k-á chrupka, k. reumatizmus; k. autobus majúci 2 vozne spojené pohyblivým mechanizmom;
kĺbik -a m. zdrob.
kĺb kĺbu/kĺba pl. N kĺby I kĺbmi m.
kĺb kĺbu/kĺba pl. N kĺby m. 1. ▶ vzájomne pohyblivé prepojenie dvoch al. viacerých kostí: boľavé, stuhnuté kĺby; opotrebovaný, zapálený k.; kolenný, ramenný k.; umelý bedrový k.; kĺby ruky, prstov; stuhnutosť kĺbov; chronické ochorenie kĺbov; namáhať, zaťažovať k.; kĺby mu praskajú, vŕzgajú; V sychravom počasí ho štiepalo v kĺboch. [R. Moric] 2. ▶ spojenie dvoch al. niekoľkých súčiastok umožňujúce vzájomný pohyb bez toho, aby sa súčiastky od seba vzdialili: oceľový k.; spájacie plastové kĺby; jednotlivé časti sú navzájom spojené kĺbmi; kĺby hrdzavejú; v autoumyvárni kefy vyhodili z kĺbu bočné zrkadlo na predných dverách □ tech. čapový kĺb umožňujúci pohyb súčiastok v tej istej rovine; dvojitý, kardanový kĺb univerzálne kĺbové prepojenie medzi dvoma nesúosovými, v tej istej rovine sa pretínajúcimi hriadeľmi; guľový kĺb umožňujúci sférický pohyb jednej súčiastky voči druhej s vychýlením do určitého uhla ◘ fraz. prísť na kĺb niečomu zistiť, odhaliť podstatu niečoho (napr. problému, záhade, veci, javu), nájsť riešenie ▷ kĺbik -ka pl. N -ky m. zdrob.: dieťa má kĺbiky v poriadku; vyrábať kovové kĺbiky; kĺbisko -ka kĺbisk s., v sg. i m. zvel.: tie tvoje basketbalové kĺbiská
kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov • hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky • hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov • zastar. sústav (Vajanský)
kĺb, -u/-a m.
1. miesto v ktorom sa pohyblivo spájajú dve kosti, zhyb: kolenný, lakťový k.; zápal k-ov; Cvičil, až mu v kĺboch praskalo. (Mor.) Leje sa pot a praštia kĺby. (Žáry) od veľkej námahy. Chlapi naťahovali si kĺby. (Gráf)
● prísť niečomu na k. nájsť podstatu, rozriešiť;
2. tech. pohyblivé spojenie súčiastok stroja: kyvadlový k., perový k.;
kĺbový príd.: k. reumatizmus r. kĺbov; tech. k. záves hriadeľ s pohyblivým spojením súčiastok; k-é puzdro p. kĺbu;
kĺbny príd. zried.;
kĺbik, -a m. zdrob.
gĺb p. kĺb
kĺb m. i klbo1 s. (gĺb, kúb, klúb; klubo) 1. csl miesto na tele, kde sa pohyblivo spájajú dve kosti, zhyb: Bolí me noha f klbe (Kameňany REV); Tag ňešťasňe spadov, že mav šetke kĺbi doráňanie (Hliník n. Hron. NB); Tuším bude pršat, tak ma jakosi lúpe f kĺúboch (Skalica); Nebi kravu po kúboch, lebo hu to bolí! (Vaďovce MYJ); Spadol som na pravu nohu, ta teraz me boľi na ňej klubo (Spiš. Štvrtok LVO) 2. časť nohy ošípanej nad stehnom: gĺp (Prochot NB) 3. čapom spojené dve časti dreva: kĺp (St. Turá NMV) 4. krátka spodná sukňa ku ženskému kroju: klubo (V. Šariš PRE); kĺbový príd. k 1: kúbová kosc (Dol. Moštenec PB); kĺbová bolesť (Bobrovec LM)
kĺbový p. kĺb
klbo1 p. kĺb
klubo p. kĺb
klúb p. kĺb
kúb p. kĺb
kĺb [kĺb, klúb, chlúb] m 1. miesto, v ktorom sa spájajú dve kosti, zhyb: lamanie w kostech, w klubyech (HL 17. st); klúbi plec (KB 1757); luxata: wytknúte klúbi (KS 1763); chlubu a udu (MK 18. st) 2. stehenná kosť, stehno: slanyny z rebri, klby, lopatkamy (TRENČÍN 1713); lumbus vitulinus: stehno telacy, klúb, častka zadny (KS 1763) 3. kladka: beran ku wbjganj kolow bywa wizdwižen powrazem, ktery se po klubach tahne (OP 1685) 4. článok, časť, diel celku: articulus: článek, klúb, rozebrany na klúbi, na částki (KS 1763); x. pren articulatim: od klúba do klúba, od článku do článka (KS 1763) do detailov, dôkladne; -ny príd k 1: blenowe listj bolest klubnj a palčiwu podagru ukrocuge (RN 17.-18. st); articularis: klubny, článkowy (KS 1763) L. k. dna, nemoc med podagra: (ruta) kassel y dnu klubny obkladanim hogy (HL 17. st); terpentina užitečna gest proti klubnj nemoczj, podagre aneb dne w rukach a w nohach (RN 17.-18. st); arthriticus: suché lámani aneb podagra; arthridis: suché lámani, klubny nemoc (KS 1763); -ik dem k 1: (prsty) každj tri klubyky a tolko spogenj klubow magjcy (KoB 1666)