kývať -va/-ve -vajú/-vu -vaj! -val -vajúc/-vuc -vajúci/-vuci -vanie nedok. 1. (čím; zried. čo) ▶ uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho, niečo visiace, zavesené a pod.; syn. knísať: vietor kýva, kýve okenicou; víchor kýva, kýve vrcholcami smrekov; chlapi kývajú, kývu stĺpom, kým ho nevyvalia; Tam kotvia bárky v prístave. Vánok im holé sťažne kýva. [T. Klas]
2. (čím) ▶ vykonávať opakované pohyby zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.); syn. hýbať, pohybovať: k. rukami, nohami; k. bokmi; k. telom do rytmu; pes radostne kýval chvostom; kýva, kýve pri chôdzi paličkou
3. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky, hlavy dávať znamenie; syn. mávať: k. niekomu na pozdrav, na privítanie; vyklonila sa z okna a kývala naňho; kývala mu na rozlúčku bielou šatkou; k. hlavou a) vyjadrovať súhlas pohybom hlavy zhora nadol b) vyjadrovať nesúhlas pohybom hlavy zboka nabok; kýval na mňa, aby som sa ponáhľal; kýva, kýve, že nás vidí; Márne však otváram oči, kývam pravou rukou na znak, že dosť bolo jej rozprávania. [L. Ťažký]; Obzriem sa a vidím, že Klopko kýva na mňa prstom. - Želáte si, pane? [P. Jaroš]
4. expr. (s kým) ▶ balamutiť niekoho s cieľom dosiahnuť vlastný prospech: nedovolí, aby s ňou v práci kývali; Povedal som si, že nedám so sebou kývať. [VNK 2002]
▷ dok. k 2, 3 ↗ kývnuť, zakývať
kývnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť pohyb zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.): pes kývol chvostom, ušami; dirigent kývol paličkou; Nemohla sa pohnúť, nevládala kývnuť prstom, akoby náhle ochrnula. [V. Švenková]
2. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky al. hlavy dať znamenie: súhlasne, odmietavo k. hlavou; kývol nám na pozdrav; k. na čašníka; mlčky im kývol, aby vošli; Johann-Ján kývol, že si majstrovo ponaučenie vzal k srdcu. [H. Zelinová]; Kývla smerom k babke, bolo jej čudné zdraviť cudziu ženu, ale urobila to. [H. Dvořáková]; Hej, ty kučeravý, hybaj sem! - kývol na najbližší čln. [V. Krupa]
◘ fraz. kývnuť na niečo súhlasiť s niečím; kývnuť rukou nad niekým, nad niečím a) s pohŕdaním niekoho, niečo odmietnuť b) nebrať niekoho, niečo vážne; stačí [len] kývnuť prstom stačí slabý popud
▷ nedok. ↗ kývať