kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.
1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou
2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami; pes k-a, k-e chvostom
3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;
opak. kývavať -a;
dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť; stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud
// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e; k. sa pri chôdzi knísať sa;
opak. kývavať sa
kývať sa -va sa/-ve sa -vajú sa/-vu sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa/-vuc sa -vajúci sa/-vuci sa -vanie sa nedok. ▶ pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol; syn. knísať sa: k. sa do rytmu hudby; zub sa mu kýve; nekývaj sa na stoličke!; konáre sa kývu vo vetre; loď sa kýva, kýve na vlnách z boka na bok; zvony sa po doznení ešte chvíľu kývali; podložiť kývajúci sa stôl; Tiene sa pohnú, nemotorne sa kývajú po lúčke, blednú, strácajú sa, ako sa približujú k ohňu. [V. Mináč] ◘ fraz. kýve sa pod ním stolička jeho miesto, postavenie je ohrozené ▷ dok. ↗ zakývať sa
kývať -va/-ve -vajú/-vu -vaj! -val -vajúc/-vuc -vajúci/-vuci -vanie nedok. 1. (čím; zried. čo) ▶ uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho, niečo visiace, zavesené a pod.; syn. knísať: vietor kýva, kýve okenicou; víchor kýva, kýve vrcholcami smrekov; chlapi kývajú, kývu stĺpom, kým ho nevyvalia; Tam kotvia bárky v prístave. Vánok im holé sťažne kýva. [T. Klas] 2. (čím) ▶ vykonávať opakované pohyby zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.); syn. hýbať, pohybovať: k. rukami, nohami; k. bokmi; k. telom do rytmu; pes radostne kýval chvostom; kýva, kýve pri chôdzi paličkou 3. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky, hlavy dávať znamenie; syn. mávať: k. niekomu na pozdrav, na privítanie; vyklonila sa z okna a kývala naňho; kývala mu na rozlúčku bielou šatkou; k. hlavou a) vyjadrovať súhlas pohybom hlavy zhora nadol b) vyjadrovať nesúhlas pohybom hlavy zboka nabok; kýval na mňa, aby som sa ponáhľal; kýva, kýve, že nás vidí; Márne však otváram oči, kývam pravou rukou na znak, že dosť bolo jej rozprávania. [L. Ťažký]; Obzriem sa a vidím, že Klopko kýva na mňa prstom. - Želáte si, pane? [P. Jaroš] 4. expr. (s kým) ▶ balamutiť niekoho s cieľom dosiahnuť vlastný prospech: nedovolí, aby s ňou v práci kývali; Povedal som si, že nedám so sebou kývať. [VNK 2002] ▷ dok. k 2, 3 ↗ kývnuť, zakývať
kývnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť pohyb zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.): pes kývol chvostom, ušami; dirigent kývol paličkou; Nemohla sa pohnúť, nevládala kývnuť prstom, akoby náhle ochrnula. [V. Švenková] 2. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky al. hlavy dať znamenie: súhlasne, odmietavo k. hlavou; kývol nám na pozdrav; k. na čašníka; mlčky im kývol, aby vošli; Johann-Ján kývol, že si majstrovo ponaučenie vzal k srdcu. [H. Zelinová]; Kývla smerom k babke, bolo jej čudné zdraviť cudziu ženu, ale urobila to. [H. Dvořáková]; Hej, ty kučeravý, hybaj sem! - kývol na najbližší čln. [V. Krupa] ◘ fraz. kývnuť na niečo súhlasiť s niečím; kývnuť rukou nad niekým, nad niečím a) s pohŕdaním niekoho, niečo odmietnuť b) nebrať niekoho, niečo vážne; stačí [len] kývnuť prstom stačí slabý popud ▷ nedok. ↗ kývať
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padá • zohýnať sa • ohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátia • knísať sa • kolísať sa • kývať sa • hojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajú • expr. strckať sa: strcká sa ako omámený
p. aj knísať sa
knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
kývať sa p. knísať sa
kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)
2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu
opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh
kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;
2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;
3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;
dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať
|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;
dok. zakývať sa, pokývať sa
kývnuť, -ne, -nu, -vol dok. (bezpredm. i čím) trochu pohnúť, pokývať: k. hlavou, rukou, plecom, k. na pozdrav
● ani prstom nekývne nič neurobí;
nedok. kývať
viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej