kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;
2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;
3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;
dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať
|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;
dok. zakývať sa, pokývať sa
kývnuť, -ne, -nu, -vol dok. (bezpredm. i čím) trochu pohnúť, pokývať: k. hlavou, rukou, plecom, k. na pozdrav
● ani prstom nekývne nič neurobí;
nedok. kývať
viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej