Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami; pes k-a, k-e chvostom

3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

opak. kývavať -a;

dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť; stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud

// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e; k. sa pri chôdzi knísať sa;

opak. kývavať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kývať ‑a/‑e ‑ajú/‑u ‑aj! ‑ajúc/‑uc ‑ajúci/‑uci nedok.; kývať sa

kývať sa -va sa/-ve sa -vajú sa/-vu sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa/-vuc sa -vajúci sa/-vuci sa -vanie sa nedok. ▶ pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol; syn. knísať sa: k. sa do rytmu hudby; zub sa mu kýve; nekývaj sa na stoličke!; konáre sa kývu vo vetre; loď sa kýva, kýve na vlnách z boka na bok; zvony sa po doznení ešte chvíľu kývali; podložiť kývajúci sa stôl; Tiene sa pohnú, nemotorne sa kývajú po lúčke, blednú, strácajú sa, ako sa približujú k ohňu. [V. Mináč]fraz. kýve sa pod ním stolička jeho miesto, postavenie je ohrozené ▷ dok.zakývať sa


kývať -va/-ve -vajú/-vu -vaj! -val -vajúc/-vuc -vajúci/-vuci -vanie nedok. 1. (čím; zried. čo) ▶ uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho, niečo visiace, zavesené a pod.; syn. knísať: vietor kýva, kýve okenicou; víchor kýva, kýve vrcholcami smrekov; chlapi kývajú, kývu stĺpom, kým ho nevyvalia; Tam kotvia bárky v prístave. Vánok im holé sťažne kýva. [T. Klas]
2. (čím) ▶ vykonávať opakované pohyby zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.); syn. hýbať, pohybovať: k. rukami, nohami; k. bokmi; k. telom do rytmu; pes radostne kýval chvostom; kýva, kýve pri chôdzi paličkou
3. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky, hlavy dávať znamenie; syn. mávať: k. niekomu na pozdrav, na privítanie; vyklonila sa z okna a kývala naňho; kývala mu na rozlúčku bielou šatkou; k. hlavou a) vyjadrovať súhlas pohybom hlavy zhora nadol b) vyjadrovať nesúhlas pohybom hlavy zboka nabok; kýval na mňa, aby som sa ponáhľal; kýva, kýve, že nás vidí; Márne však otváram oči, kývam pravou rukou na znak, že dosť bolo jej rozprávania. [L. Ťažký]; Obzriem sa a vidím, že Klopko kýva na mňa prstom. - Želáte si, pane? [P. Jaroš]
4. expr. (s kým) ▶ balamutiť niekoho s cieľom dosiahnuť vlastný prospech: nedovolí, aby s ňou v práci kývali; Povedal som si, že nedám so sebou kývať. [VNK 2002]
dok. k 2, 3kývnuť, zakývať


kývnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť pohyb zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.): pes kývol chvostom, ušami; dirigent kývol paličkou; Nemohla sa pohnúť, nevládala kývnuť prstom, akoby náhle ochrnula. [V. Švenková]
2. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky al. hlavy dať znamenie: súhlasne, odmietavo k. hlavou; kývol nám na pozdrav; k. na čašníka; mlčky im kývol, aby vošli; Johann-Ján kývol, že si majstrovo ponaučenie vzal k srdcu. [H. Zelinová]; Kývla smerom k babke, bolo jej čudné zdraviť cudziu ženu, ale urobila to. [H. Dvořáková]; Hej, ty kučeravý, hybaj sem! - kývol na najbližší čln. [V. Krupa]
fraz. kývnuť na niečo súhlasiť s niečím; kývnuť rukou nad niekým, nad niečím a) s pohŕdaním niekoho, niečo odmietnuť b) nebrať niekoho, niečo vážne; stačí [len] kývnuť prstom stačí slabý popud
nedok.kývať

hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybujekývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáremihať samihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihocepohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýnarušať (sa): Je už čas rušať!

2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2


klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padázohýnať saohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátiaknísať sakolísať sakývať sahojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajúexpr. strckať sa: strcká sa ako omámený

p. aj knísať sa


knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


kývať sa p. knísať sa


kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;

2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;

3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;

dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať

|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;

dok. zakývať sa, pokývať sa


kývnuť, -ne, -nu, -vol dok. (bezpredm. i čím) trochu pohnúť, pokývať: k. hlavou, rukou, plecom, k. na pozdrav

ani prstom nekývne nič neurobí;

nedok. kývať


viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať

|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej

Morfologický analyzátor

kývať nedokonavé sloveso
(ja) kývem, kývam VKesa+; (ty) kývaš, kýveš VKesb+; (on, ona, ono) kýva, kýve VKesc+; (my) kývame, kýveme VKepa+; (vy) kývate, kývete VKepb+; (oni, ony) kývajú, kývu VKepc+;

(ja som, ty si, on) kýval VLesam+; (ona) kývala VLesaf+; (ono) kývalo VLesan+; (oni, ony) kývali VLepah+;
(ty) kýv, kývaj! VMesb+; (my) kývme, kývajme! VMepa+; (vy) kývajte, kývte! VMepb+;
(nejako) kývajúc, kývuc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor