kým spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie; budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní
2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali
3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami
kým spoj. podraďovacia
kým spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. po ktorú trvá dej nadradenej vety; syn. dokiaľ, dokým, pokiaľ: nepohnem sa od stola, kým sa nenaučím; nezabudne na to, kým bude žiť; čakal, kým neprestane snežiť; bude čítať, kým sa jej bude chcieť 2. ▶ uvádza podmetovú vetu s časovým významom (v prísudku hlavnej vety je sloveso trvať): trvalo dlho, kým postavili dom; chvíľu môže trvať, kým sa zobrazí text; potrvá, kým sa život vráti do normálnych koľají; Trvalo štyri roky, kým sa Fedor naučil chodiť. [E. Farkašová] 3. ▶ uvádza nepravú časovú vetu s vyjadrením odporovacieho vzťahu; syn. zatiaľ čo: u nás bolo ešte chladno, kým južnejšie sa už oteplilo; mladí z dedín odchádzajú, kým starí ostávajú; kobyla vyštartovala nenáhlivo, kým ostatné kone šprintovali od začiatku; Onikanie sa do slovenčiny dostalo z nemčiny, kým slovenským nárečiam bolo vždy vlastné vykanie. [KS 1993]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľ • pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami? • expr.: dokedyže • dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?
2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľ • pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul • kým • dokým • pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
pokiaľ 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice, ako ďaleko, až kam • pokade: Pokiaľ, pokade siaha naša roľa? • expr.: pokiaľže • pokadeže: Pokiaľže, pokadeže si dohodil?
2. uvádza predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vedľajšiu vetu • dokiaľ • dokedy • kým: spal, pokiaľ, dokiaľ ho nezobudili deti; dokedy, kým mal otca, neboli s ním problémy
3. p. ak 1 4. p. dokedy 1, 2 5. p. nakoľko 1
kým spoj. podriaď. uvádza vety:
1. časové, a) ktorých dej je súčasný s dejom vety nadradenej (= zatiaľ čo, za ten čas, čo; dokiaľ): Hej, dobre sa nám žilo, kým žil. (Fr. Kráľ) Kým oni sedeli po krčmách, on robil poriadok. (Tim.) Kým sme oberali, sedel pod stromom. (Janč.); b) ktorých dej sa ešte neskončil, keď sa začne dej vety nadradenej (= za ten čas, čo; dokiaľ): Ber sa, kým ti ešte vravím. (Tim.) Kým som prišiel domov, ohlásil sa aj hlad. (Hor.); c) ktorých dej sa začne vtedy, keď sa skončil dej vety nadradenej (= dokiaľ): Ja som sa päť rokov trápil, kým som k tomu privykol. (Kal.) Dlho uvažuje, kým sa rozhodne. (Fr. Kráľ) Hovorila ďalej, kým jej na oči neprišiel spánok. (Čaj.); d) vety so záporným slovesom, ktorých dej nemá nastať, nie je želateľný, dokiaľ sa nezačne al. neskončí dej nadradenej vety (= dokiaľ): Tam všade ostali kosci nocovať, aby včas ráno, kým tak nepečie, dali sa do práce. (Taj.)
2. výsledkové so záporným slovesom (niekedy býva zosilnená časticou len): Jednal sa, kým neodjednal ešte šesták na miere. (Kuk.)
3. odporovacie (= ale): Ona každý nápev si zachovala, kým sa text jej jazýček nebol ešte dosť obratný. (Šolt.) Milicionárov bolo len deväť, kým komunistov sa prihlásilo dvaatridsať. (Heč.) Išli osamelí a hľadeli do zeme, kým ženy utierali si oči šatkami (Urb.)
medzitým kým spoj. podraď. zried. medzitým čo: Medzitým kým sa Arvenzis priberal hrať, pristavil sa (Imro) k Judite. (Fig.)
kým spoj. podraď. 1. strsl, čiast. szsl, spiš, zšar uvádza časovú vetu obsahujúcu okolnosť, ktorá svojím trvaním al. momentom uskutočnenia a. vyjadruje dĺžku trvania al. konečnú hranicu nadradenej vety: Kín sa učia (voly orať), sa dáva aj obuocka (Lišov KRU); Kím ňeumrem, buďem žobrák (Kráľ. Lehota LM); Kím sa (kozy) na tom pásľi, tak to mľieko smrdelo tím boroučím (Podmanín PB); Ľudia si porobeľi koľibi a bivaľi pod ňimi, kim si nepostaveľi chalupi (Makov ČAD); Kim chodziel (za dievčaťom), ta bul barz dobri (Obišovce PRE); Zme sebe na pecu zohrevaľi hľep, kim to rozmarzlo (Kurimany LVO) b. vymedzuje časové rozpätie al. časovú hranicu, v ktorom al. do ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety: Kím ho edňí zahováraľi, zaťiau̯ druhí obiľia predaľi (M. Straciny MK); Kím prišli s Prauna šandári, chlab zhoreu̯ (Ondrašová MAR); Bíg zdechnul, kím ho hore vitáhľi (Ihrište PCH); Kim som prišol do domu, ta zamarzlo šicko na mňe (Lipany SAB) 2. strsl, čiast. szsl, spiš, zšar uvádza podmetovú vetu (v nadradenej vete je slovo trvať al. jeho ekvivalent a obyč. odkazovací výraz to): Dlhší čas to trvalo, kím zme do starej kolaje prišli (Malužiná LM); To buďe dlho, kín ja puojďen domou (Devičie KRU); To trvalo aspon dobrej polhodzini, kím to vibaveľi (Prakovce GEL)
kým [k- ch-] I. spoj podr uvádza vetu 1. časovú, dokiaľ, keď: ste sa nauczyly hned tatam gyty, chym was zowye (TRENČÍN 1584); tak ge mne tasko, kim sa zobudim (RADVAŇ 1694); mesto nechtelo penize widati, kym syrota dorastie (ŽIAR n. H. 1715) 2. ako súčasť dvojčlennej spojky kým-tým, uvádza porovnávaciu vetu, čím: kim sa buch dobrotiwegssim ukazuge, kim zridkegsi tresta ruhacuw, tim obecnegsse se rozmaha ruhani (SJ 18. st) II. čast s komp zdôrazňuje platnosť prísl výrazu: tam sa nyebaw, alye prigy kim skoreg, serdecsnye gye ocsekawagy bugyem (MARKUŠOVCE 1754)