kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);
kýlový príd.
kýl kýlu L kýle pl. N kýly m.
kýl kýlu pl. N kýly m. ⟨nem.⟩ lod. ▶ spodná nosná časť kostry lodného trupu: lodný k.; vnútorný k.; veľké lode s dvojitými kýlmi; predná časť kýlu rozráža vodu
kýl -u m. ‹n› lod. hlavná pozdĺžna osová výstuž kostry trupu v dolnej časti plavidla; zool. výrazná vystupujúca línia na ulitách ulitníkov, na chrbte slimákov, na telách hmyzu a rýb;
kýlový príd.: lod. k-á loď vybavená kýlom; k-á čiara vznikajúca za idúcou loďou; k-á línia formácia námorných lodí idúcich za sebou; stav. k. oblúk druh gotického oblúka; let. k-á plocha nepohyblivá časť zvislých chvostových plôch, na ktorej je upevnené kormidlo
kýl, -u, 6. p. -e m. základ lodnej kostry;