kúzlo -a -zel/-ziel s.
1. obyč. mn. mimoriadne šikovný výkon kúzelníka, eskamotáž: predvádzať k-a
2. kniž. čaro: k. domova;
kúzelný príd.: k-á palička;
kúzelne prísl.
kúzlo kúzla kúzel/kúziel s. 1. ▶ mimoriadne šikovný výkon kúzelníka, trik založený na optickom klame: k. so šatkou, s kartami; ilúzia kúziel a čarov; predvádzať, učiť sa kúzla; vstúpte s nami do sveta kúzel, kúziel! □ robiť kúzla predvádzať triky, kúzliť 2. kniž. ▶ vlastnosť niekoho al. niečoho, kto al. čo pôsobí príťažlivo, pôvabne, kto al. čo vyvoláva príjemné pocity, očarenie; syn. čaro, pôvab, príťažlivosť: neopakovateľné k.; magické k. lásky; k. osobnosti, domova; podľahnúť kúzlu krásnej ženy; dobrá kniha má svoje k.; Vianoce ju vábili kúzlom. [J. Bodnárová]
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
kúzlo 1. šikovný výkon kúzelníka • eskamotáž • kaukliarstvo: diváci tlieskali predvádzanému kúzlu, predvádzanej eskamotáži • ilúzia (kúzelnícka produkcia)
2. p. čaro
kúzlo, -a, -zel/-ziel str. kniž.
1. čarodejný prostriedok. čary: robiť k-a; nespomôžu kúzla, nespomôžu čary (J. Kráľ);
2. čaro, príťažlivosť, pôvab ap.: k. osobnosti, k. spomienok, k. rodnej dediny, k. večera, dodávať k-a niečomu;
kúzelný príd.: k-á palička, k-á moc, k. úsmev;
kúzelne prísl.: pôsobiť k. na niekoho; k. milé rozpomienky (Šolt.)
(jedno) kúzlo; (bez) kúzla; (ku) kúzlu; (vidím) kúzlo; (ó) kúzlo!; (o) kúzle; (s) kúzlom;
(tri) kúzla; (bez) kúzel, kúziel; (ku) kúzlam; (vidím) kúzla; (ó) kúzla!; (o) kúzlach; (s) kúzlami;