Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kúsok ‑ska, kúsoček ‑čka m. i prísl.

kus kusa pl. N kusy m. 1.množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár]
2.rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse
3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998]
4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok
5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k.
6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie
7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa
fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom
zdrob.kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malá časť, malý kus niečoho: k. buchty, torty; odstrihnúť k. látky; zjesť k. jablka; vziať si posledný k. chleba; Zo žuvačky som si odlomil iba kúsok: asi 1 cm. Možno ešte menej. [D. Dušek]
2. zdrob.malé množstvo, malá miera niečoho; syn. trocha, máličko: k. času; k. šťastia; prejaviť k. obdivu; priniesť si domov k. prírody
3. iba kúsokčin al. výkon predvedený s ľahkosťou, obratnosťou, dokonalosťou: majstrovský k.; eskamotérsky, geniálny, kaskadérsky k.; upozornil na seba originálnym kúskom; stvárať kúsky nevhodne, neviazane sa správať, vyvádzať
4. blíži sa významu príslovky ▶ v istej malej vzdialenosti; (o) istú malú vzdialenosť: už boli k. od brehu; prejsť sa k. pešo; odprevadiť niekoho na k.; posunúť sa o k. dopredu, nahor, vyššie, ďalej
5. blíži sa významu príslovky ▶ o istú malú mieru, o istý malý stupeň kvality, trocha: zasa sme o k. múdrejší; nemohlo to byť (o) k. lepšie?; liečbu znášala o k. ľahšie ako predtým; Ty život zachraňuješ, ale ja patrím aspoň kúsok medzi tých, čo sa mu snažia dať zmysel. [P. Jaroš]
fraz. ani kúska/kúsok vôbec nič; husársky kúsok riskantne odvážny, trúfalý čin; [prísť, zájsť, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kúsok reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa] na [márne] kúsky na veľmi malé, drobné časti, celkom; nemať [ani] kúsok/kúska citu/srdca byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; tratiť sa/vytrácať sa kúsok po kúštičku (o človeku) pomaly strácať zdravie, chradnúť
zdrob. kúsoček, kúštičekkus

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


kúsok 1. menší kus • kúsočekkúštikkúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarkaškvarokštipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


trocha2 malé množstvo • expr. troškamálo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málomkúsok: kúsok chlebaexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkochštipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soliexpr. štipec: štipec maslaexpr. byľka: byľka šafránupiaď: neustúpiť ani o piaďexpr.: kvapkakvapôčka: vypiť aspoň kvapku mliekahŕstka: hŕstka ľudíodrobinka: odrobinka cituzrnko: zrnko nádejetrocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy


zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočkakúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kus, -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och

hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;

2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti

hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;

3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;

4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;

5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;

kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;

kúsok, -ska i kúštik, -a m.

1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa

ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;

2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;

kúskový príd.;

kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;

kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus


kúsok, kúsoček p. kus

Morfologický analyzátor

kúsok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kúsok; (bez) kúska; (ku) kúsku; (vidím) kúsok; (o) kúsku; (s) kúskom;

(štyri) kúsky; (bez) kúskov; (ku) kúskom; (vidím) kúsky; (o) kúskoch; (s) kúskami;

kúsok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kúsok predpokladu, že podobný husársky kúsok sa podarí... Zaujímavý príklad
G (bez) kúska ovocie, oceňujú, že po zjedení kúska melóna, pomaranča či plátku ananásu
D (ku) kúsku pred koncom je odporné každému kúsku môjho tela. Ale ako prezident
A (vidím) kúsok Ivonka chystá vykonať parádny kúsok . Rozbiehala sa síce pomaly, ale
L (o) kúsku nich každý deň ukrajujú kúsok po kúsku . Je až zarážajúce, že Austrálčania
I (s) kúskom konzervu potravy pre mačky zakrytú kúskom alobalu. Uchránil som si tak plece
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kúsky vyvolávať dojem, že v nej nejaké kúsky chýbajú. Osud chcel, že Pasolini
G (bez) kúskov kaviarni skonzumuje 1200 tortových kúskov , ročne sa predá do celého sveta
D (ku) kúskom aby vzápätí prešiel k novším kúskom z ostatnej, pozoruhodne pestrej
A (vidím) kúsky nájdete tu aj skutočne excelentné kúsky . Stačí len zamieriť a nájsť si
L (o) kúskoch ktorí robotovali buď na svojich kúskoch polí, alebo ako hoferi —
I (s) kúskami zábavku. Celé hodiny trávia s kúskami papiera, z ktorých vznikajú tie

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor