kúriť -i nedok.
1. pridávaním paliva udržiavať oheň: k. v peci, pod kotlom; v novostavbe sa ešte nek-i nevykuruje
2. používať ako palivo: k. uhlím, naftou
kúriť -ri -ria kúr! -ril -riac -riaci -renie nedok.
kúriť sa -ri sa -ria sa kúr sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
kúrenie -nia s. ▶ vykurovacie zariadenie; vykurovacia sústava zabezpečujúca prísun tepla v zimných mesiacoch a v chladnom počasí: plynové, naftové k.; podlahové k.; ústredné k. vykurovací systém, v ktorom sa teplo vyrába centrálne a teplonosnou látkou (voda, para, vzduch) sa privádza do domácností; etážové k. ústredné vykurovanie niekoľkých miestností na jednom podlaží; diaľkové k.; teplovzdušné k. automobilov; dom s vlastným kúrením; údržba kúrenia; zapnúť, vypnúť elektrické k.; zaviesť ústredné k.; šetriť na kúrení; opravovať rozvody kúrenia ▷ ↗ i kúriť
kúriť -ri -ria kúr! -ril -riac -riaci -renie nedok. (v čom; čím; ø) ▶ dodávať teplo do miestností prostredníctvom vykurovacieho telesa al. vykurovacej sústavy: k. v peci, v kachliach; k. pod kotlom; k. uhlím, drevom, biomasou, pevným palivom; k. v sporáku chrastím, polienkami; v izbe už netreba k.; nemať čím k. celú zimu; v paneláku sa ešte nekúri
kúriť sa -ri sa -ria sa kúr sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. hovor. expr. ▶ víriť sa, valiť sa v drobných čiastočkách rozptýlených vo vzduchu, kúdoliť sa: prach na ceste sa kúri; z komína sa kúril dym; neos. kone bežali, len sa tak za nimi kúrilo
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne
2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
chumeliť sa husto, v chumáčoch sa valiť: vonku sa chumelí; hmla sa chumelí • fujačiť (o snehu): v noci fujačilo • víriť sa: prach sa víri • kúdoliť sa • kundoliť sa (valiť sa v kúdoloch) • hovor. expr. kúriť sa: prach na ceste sa kúdolí, kundolí, kúri
kúdoliť sa, kundoliť sa valiť sa v kúdoloch • kudliť sa: nad mestom sa kúdolí, kudlí dym, hmla • chumeliť sa: sneh sa chumelí • víriť sa: prach sa víri v kúdoloch • pariť sa (o pare): z kotlov sa husto parí • nár. expr. kundriť sa: dym, para sa kundrí • hovor. expr. kúriť sa (o prachu): črieda uteká, až sa za ňou kúri
kúriť sa p. kúdoliť sa
kúriť 1. palivom udržiavať oheň; používať ako palivo • klásť oheň: v peci ešte kúria, kladú oheň • hovor. expr.: hajcovať • fakliť (intenzívne): v kachliach hajcujú uhlím; faklíme od rána
2. p. duriť 1
prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa práši • víriť sa: na ceste sa víri prach • kúdoliť sa • expr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prach • expr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilo • poletovať • padať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik
temperovať mierne zvyšovať teplotu niečoho • zahrievať • zohrievať • ohrievať: temperovať, (z)ohrievať vzduch • kúriť: v dome sa ešte nekúri • prikurovať (dodatočne): treba prikurovať ohrievačom • skujňovať (zmäkčovať železo na obrábanie)
kúriť, -i, -ia nedok.
1. prikladať na oheň, udržiavať oheň: k. v peci, v sporáku, v kachliach, k. drevom, uhlím, plynom;
2. hovor. expr. (koho) vyháňať, duriť: Moja stará ma ustavične kúri von z izby. (čaj.)
3. kniž. zastar. (čo i bezpredm.) fajčiť: k. fajku (Vans.), k. cigaru (Vaj., Taj., Kuk.); Šuhaj zamyslený na lavici kúri. (J. Kráľ);
dok. k 1 zakúriť, podkúriť;
k 2 vykúriť
kúriť sa, -i nedok. víriť sa, valiť sa: prach, dym sa kúri; Črieda uteká, až sa za ňou kúri (Kuk.) práši
kúrievať p. kúriť
kúriť nedok. 1. csl prikladať na oheň; udržiavať oheň: A s toho dreva, čo zme nakradlej, zme si kurilej f chiži na priatkach (Lešť MK); Kúrilo sä tam dreväním uhlím (Ratková REV); Kúrili zme vedne v noci (Vištuk MOD); Maľi zme pošvecene kvetki, birki, no tu s tim zme kureľi (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. vykurovať: Dva ľebo aj tri rázi sa pec kúrila (Devičie KRU); kúriť izbu v zime (Hor. Jaseno MAR); kúrit pec (Jablonové MAL, Trakovice HLO) 3. zadymovať včely al. vinice proti jarným mrazom: Volakedi sa pri vinohradoch kúrilo (Suchá n. Par. TRN); Volakedi sa kúrilo po tích medziách, rovnách (Šintava ŠAĽ); Išól gu pčolom jih zbirac a kuril na ňich (Plechotice TRB) 4. fajčiť: Nenauš sa kúriťi! (Kociha RS); Povidau̯ sem mojej céri, že nesmí kúrit (Kúty SKA); Jeden kuri cigaretľe, druhi pipku (Dl. Lúka BAR) 5. expr. utekať: Keť prišli mláďenci, u_zme aj kúriľi domou (Podbiel TRS); Ale kúrí tó ulicó, ak som ho prehnal! (Revúca) F. tak kúrí jako pez za zajácom (Bošáca TRČ) - veľmi rýchle uteká 6. čiast. strsl, vsl silne padať (o snehu): Snech kúrí na holi (Revúčka REV); Mocno kuri śňich (Ratvaj SAB); Vonka kuri śňich (Terňa SAB); Fujačí, len ta_kúri (Ležiachov MAR); kúrievať opak. k 1: To sa viváralo f popoľe, tedi sa ňekúrievalo uhľím jako teras, aľe sa kúrievalo ľen bukovím drevom (Podmanín PB)
kúriť sa nedok. 1. zried. strsl a vsl dymiť sa: Sa doma, kúri sa ín s komína (Návojovce TOP); kúrit sa (Stráže n. Myj. SEN); kuric śe (Okruhlé GIR) 2. expr. prášiť sa: Pri tích pľevách sa kúrilo, tam sa človek tag zaprášiu̯, že ho žralo po celom ťele (Socovce MAR); Tak fakliu̯ dolu do Tisovca, že sa ľen tak kúrilo (Tisovec RS); Popirskaj z vodu, žebi śe ňekurilo! (Dl. Lúka BAR) 3. pariť sa: Odecpáu̯ to, tak sa s teho kúrilo! (Ružindol TRN) F. buľi zme sparaňčovane, aš śe nam s kečkoch kurilo (Studenec LVO) - boli sme veľmi vyčerpaní 4. expr. hnevať sa: Ňerop to, buďe sa kúriť! (Lutila KRE)
kúriť ndk 1. udržiavať oheň: za drwa, czo na radhuze kuril (TRENČÍN 1586); pec, kde se pro teplo kury (PG 1656); pacholek, ktery by mu kuril (ŽILINA 1693) 2. čo (o peci, o miestnosti) vykurovať: yzba se pecou kury (KoB 1666); na kuchinu a pecze kurit cžasu zimnieho (K. N. MESTO 1690) 3. dymiť, kadiť: fumo: kurjm, čadjm, dym dáwám; thus adoleo: kadidlem kurjm, kadjm (KS 1763); saffranem od spodku kurit hore (RG 18. st) L. k. dohán, tabak fajčiť: abi žaden dohanu kurity se nedopusstal (P. ĽUPČA 1716); kdo by dohan aneb tabak kurjl (KLÁŠTOR p. Z. 18. st) F. oppedo: kurjm nekomu pod nos (KS 1763) protirečím, hovorím proti srsti niekomu 4. zried koho po smrti spaľovať niekoho: w pokogi zemress a podle kúreňá otcúw twých, králúw prwňégssych, ktery pred tebú byli, tak teba kurit budú (KB 1757) 5. neos (o snehu) viať, robiť záveje: podanich, ked len tak bude, ze neprestane kurit, to chibay na buduci pondelek posslem (BATIZOVCE 1755); -ievať [-ív-] frekv k 2: pecze a kachle kuriwal (JASENICA 1704)
kúriť sa ndk 1. (o dyme, prachu ap.) valiť sa kúdolmi: z drijwy wonných kuriti se budu wůne (SK 1697); wody, z nichž kúrí se smrad neznesitedlný (ASL 1763); zlato se blissčy a plewý se kura (MC 18. st) 2. byť zahalený v kúdoloch dymu, v oblakoch: hora Synai kúrila se (KB 1757); pulverat: kurj se, prássj se (KS 1763); oltáry se neprestáwali kuriti a kadjti (WP 1768) okiadzať