Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

kúriť -i nedok.

1. pridávaním paliva udržiavať oheň: k. v peci, pod kotlom; v novostavbe sa ešte nek-i nevykuruje

2. používať ako palivo: k. uhlím, naftou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kúriť ‑i ‑ia nedok.

kúriť -ri -ria kúr! -ril -riac -riaci -renie nedok.


kúriť sa -ri sa -ria sa kúr sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.

kúrenie -nia s. ▶ vykurovacie zariadenie; vykurovacia sústava zabezpečujúca prísun tepla v zimných mesiacoch a v chladnom počasí: plynové, naftové k.; podlahové k.; ústredné k. vykurovací systém, v ktorom sa teplo vyrába centrálne a teplonosnou látkou (voda, para, vzduch) sa privádza do domácností; etážové k. ústredné vykurovanie niekoľkých miestností na jednom podlaží; diaľkové k.; teplovzdušné k. automobilov; dom s vlastným kúrením; údržba kúrenia; zapnúť, vypnúť elektrické k.; zaviesť ústredné k.; šetriť na kúrení; opravovať rozvody kúrenia ▷ ↗ i kúriť


kúriť -ri -ria kúr! -ril -riac -riaci -renie nedok. (v čom; čím; ø) ▶ dodávať teplo do miestností prostredníctvom vykurovacieho telesa al. vykurovacej sústavy: k. v peci, v kachliach; k. pod kotlom; k. uhlím, drevom, biomasou, pevným palivom; k. v sporáku chrastím, polienkami; v izbe už netreba k.; nemať čím k. celú zimu; v paneláku sa ešte nekúri


kúriť sa -ri sa -ria sa kúr sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. hovor. expr. ▶ víriť sa, valiť sa v drobných čiastočkách rozptýlených vo vzduchu, kúdoliť sa: prach na ceste sa kúri; z komína sa kúril dym; neos. kone bežali, len sa tak za nimi kúrilo

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


chumeliť sa husto, v chumáčoch sa valiť: vonku sa chumelí; hmla sa chumelífujačiť (o snehu): v noci fujačilovíriť sa: prach sa vírikúdoliť sakundoliť sa (valiť sa v kúdoloch) • hovor. expr. kúriť sa: prach na ceste sa kúdolí, kundolí, kúri


kúdoliť sa, kundoliť sa valiť sa v kúdoloch • kudliť sa: nad mestom sa kúdolí, kudlí dym, hmlachumeliť sa: sneh sa chumelívíriť sa: prach sa víri v kúdolochpariť sa (o pare): z kotlov sa husto parínár. expr. kundriť sa: dym, para sa kundríhovor. expr. kúriť sa (o prachu): črieda uteká, až sa za ňou kúri


kúriť sa p. kúdoliť sa


kúriť 1. palivom udržiavať oheň; používať ako palivo • klásť oheň: v peci ešte kúria, kladú oheňhovor. expr.: hajcovaťfakliť (intenzívne): v kachliach hajcujú uhlím; faklíme od rána

2. p. duriť 1


prášiť sa vznášať sa v drobných čiastočkách (obyč. o prachu): neos. na stavbe sa prášivíriť sa: na ceste sa víri prachkúdoliť saexpr. kudliť sa (valiť sa v kúdoloch): za autami sa kúdolil, kudlil prachexpr. kúriť sa: len sa tak za nimi kúrilopoletovaťpadať (o snehu): práši sa, poletuje, padá drobný sniežik


temperovať mierne zvyšovať teplotu niečoho • zahrievaťzohrievaťohrievať: temperovať, (z)ohrievať vzduchkúriť: v dome sa ešte nekúriprikurovať (dodatočne): treba prikurovať ohrievačomskujňovať (zmäkčovať železo na obrábanie)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kúriť, -i, -ia nedok.

1. prikladať na oheň, udržiavať oheň: k. v peci, v sporáku, v kachliach, k. drevom, uhlím, plynom;

2. hovor. expr. (koho) vyháňať, duriť: Moja stará ma ustavične kúri von z izby. (čaj.)

3. kniž. zastar. (čo i bezpredm.) fajčiť: k. fajku (Vans.), k. cigaru (Vaj., Taj., Kuk.); Šuhaj zamyslený na lavici kúri. (J. Kráľ);

dok. k 1 zakúriť, podkúriť;

k 2 vykúriť


kúriť sa, -i nedok. víriť sa, valiť sa: prach, dym sa kúri; Črieda uteká, až sa za ňou kúri (Kuk.) práši

kúrievať p. kúriť


kúriť nedok.
1. csl prikladať na oheň; udržiavať oheň: A s toho dreva, čo zme nakradlej, zme si kurilej f chiži na priatkach (Lešť MK); Kúrilo sä tam dreväním uhlím (Ratková REV); Kúrili zme vedne v noci (Vištuk MOD); Maľi zme pošvecene kvetki, birki, no tu s tim zme kureľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. vykurovať: Dva ľebo aj tri rázi sa pec kúrila (Devičie KRU); kúriť izbu v zime (Hor. Jaseno MAR); kúrit pec (Jablonové MAL, Trakovice HLO)
3. zadymovať včely al. vinice proti jarným mrazom: Volakedi sa pri vinohradoch kúrilo (Suchá n. Par. TRN); Volakedi sa kúrilo po tích medziách, rovnách (Šintava ŠAĽ); Išól gu pčolom jih zbirac a kuril na ňich (Plechotice TRB)
4. fajčiť: Nenauš sa kúriťi! (Kociha RS); Povidau̯ sem mojej céri, že nesmí kúrit (Kúty SKA); Jeden kuri cigaretľe, druhi pipku (Dl. Lúka BAR)
5. expr. utekať: Keť prišli mláďenci, u_zme aj kúriľi domou (Podbiel TRS); Ale kúrí tó ulicó, ak som ho prehnal! (Revúca)
F. tak kúrí jako pez za zajácom (Bošáca TRČ) - veľmi rýchle uteká
6. čiast. strsl, vsl silne padať (o snehu): Snech kúrí na holi (Revúčka REV); Mocno kuri śňich (Ratvaj SAB); Vonka kuri śňich (Terňa SAB); Fujačí, len ta_kúri (Ležiachov MAR); kúrievať opak. k 1: To sa viváralo f popoľe, tedi sa ňekúrievalo uhľím jako teras, aľe sa kúrievalo ľen bukovím drevom (Podmanín PB)


kúriť sa nedok.
1. zried. strsl a vsl dymiť sa: Sa doma, kúri sa ín s komína (Návojovce TOP); kúrit sa (Stráže n. Myj. SEN); kuric śe (Okruhlé GIR)
2. expr. prášiť sa: Pri tích pľevách sa kúrilo, tam sa človek tag zaprášiu̯, že ho žralo po celom ťele (Socovce MAR); Tak fakliu̯ dolu do Tisovca, že sa ľen tak kúrilo (Tisovec RS); Popirskaj z vodu, žebi śe ňekurilo! (Dl. Lúka BAR)
3. pariť sa: Odecpáu̯ to, tak sa s teho kúrilo! (Ružindol TRN)
F. buľi zme sparaňčovane, aš śe nam s kečkoch kurilo (Studenec LVO) - boli sme veľmi vyčerpaní
4. expr. hnevať sa: Ňerop to, buďe sa kúriť! (Lutila KRE)

kúrievať p. kúriť


kúriť ndk
1. udržiavať oheň: za drwa, czo na radhuze kuril (TRENČÍN 1586); pec, kde se pro teplo kury (PG 1656); pacholek, ktery by mu kuril (ŽILINA 1693)
2. čo (o peci, o miestnosti) vykurovať: yzba se pecou kury (KoB 1666); na kuchinu a pecze kurit cžasu zimnieho (K. N. MESTO 1690)
3. dymiť, kadiť: fumo: kurjm, čadjm, dym dáwám; thus adoleo: kadidlem kurjm, kadjm (KS 1763); saffranem od spodku kurit hore (RG 18. st)
L. k. dohán, tabak fajčiť: abi žaden dohanu kurity se nedopusstal (P. ĽUPČA 1716); kdo by dohan aneb tabak kurjl (KLÁŠTOR p. Z. 18. st)
F. oppedo: kurjm nekomu pod nos (KS 1763) protirečím, hovorím proti srsti niekomu
4. zried koho po smrti spaľovať niekoho: w pokogi zemress a podle kúreňá otcúw twých, králúw prwňégssych, ktery pred tebú byli, tak teba kurit budú (KB 1757)
5. neos (o snehu) viať, robiť záveje: podanich, ked len tak bude, ze neprestane kurit, to chibay na buduci pondelek posslem (BATIZOVCE 1755); -ievať [-ív-] frekv k 2: pecze a kachle kuriwal (JASENICA 1704)


kúriť sa ndk
1. (o dyme, prachu ap.) valiť sa kúdolmi: z drijwy wonných kuriti se budu wůne (SK 1697); wody, z nichž kúrí se smrad neznesitedlný (ASL 1763); zlato se blissčy a plewý se kura (MC 18. st)
2. byť zahalený v kúdoloch dymu, v oblakoch: hora Synai kúrila se (KB 1757); pulverat: kurj se, prássj se (KS 1763); oltáry se neprestáwali kuriti a kadjti (WP 1768) okiadzať

kúriť_1 kúriť kúriť_2 kúriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu