kúdol -u m. zvírený útvar drobných čiastočiek, oblak: k. prachu, dymu
kúdol -lu L -le pl. N -ly m.
kúdol -lu L -le pl. N -ly m. ▶ zvírený útvar pozostávajúci z drobných čiastočiek, oblak: hustý, čierny k. dymu; kúdoly sypkého snehu; víchor hnal, víril kúdoly prachu; dvíha sa k. pary; valí sa k. hmly; plamene vyhadzovali kúdoly iskier; Kým som vyšiel z doliny, celkom sa zotmilo a zdvihol sa taký kúdol, že som nevidel zem ani nebo. [A. Chudoba] ▷ kúdolček -ka pl. N -ky m. zdrob.: okolo žiarovky sa krútia kúdolčeky dymu
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)
kúdol i kundol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. expr. množstvo, mračno prachu, dymu ap.: V kúdole prachu blížil sa jazdec na sivkovi. (Jes.) Z koliby sa vyvalil kúdol dymu. (Rys.) Oblaky (prachu) padajú na nás, že ledva vidíme v tom kundole. (Kuk.);
kúdolček i kundolček, -a m. zdrob.
kúdol m. (kúdoľ) strsl expr. mračno dymu, prachu; drobné čiastočky snehu ap.: Zo dvora sa vaľeu̯ kúdoľ prachu (Kalinovo LUČ); Kúdol dímu išou̯ s komína (Návojovce TOP); Iba som takí kúdol viďeu̯ za tou kunou v sňehu (Dlhá n. Or. DK); kúdol (Mošovce MAR); kúdoľ (Turíčky LUČ)