Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

kus

I. -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, papiera, veľký k. poľa, prelomiť krajec na dva k-y

2. súvislá, nečlenená časť; celok; vystrúhaný z jedného k-a (dreva); kúpiť látku v k-e

3. veľké množstvo, veľká miera niečoho: prejsť k. cesty, vidieť k. sveta, vykonať k. práce; (v tom je) k. pravdy, k. jeho života

4. samostatná jednotka väčšieho množstva; jednotlivý predmet istého druhu: muzeálny k.; k-y nábytku, plemenný k. (dobytka); platený od k-a

5. dram. al. hud. dielo: klasický k.; (hrá) koncertné k-y

v jednom k-e stále; expr. (byť) ako k. dreva neohybný, nepružný; je ako k. chleba veľký dobrák;

kusový príd. k 1, 4: k-é uhlie; k. tovar;

kúsok -ska, kúštik -a, kúsoček, kúštiček -čka m.

1. zdrob. ku kus (význ. 1, 3): posledný k. (chleba), rozbiť na (márne) k-y; k. šťastia

2. iba kúsok expr. výkon, čin; výčin: majstrovský k., žonglérske k-y; stvárať k-y

ani k., k-a nič; do posledného k-a všetko; husársky k.;

kusisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

II. i kúsok, kúštik, kúsoček, kúštiček, kusisko prísl. v istej (menšej al. väčšej) vzdialenosti: išiel k. predo mnou, auto zastalo k. od nás, k. vyššie je studnička

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kúštik ‑a, kúštiček ‑čka m. i prísl.

kúsok, kusisko, kúsoček, kúštiček, kúštik prísl.


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky, kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob.

kus kusa pl. N kusy m. 1.množstvo al. časť istého celku: k. chleba, torty, mäsa; k. papiera, železa; roztrhnúť látku na dva kusy; odtrhnúť k. nite; rozletieť sa na malé kusy; rozpadnúť sa na dva väčšie kusy; pren. Od radosti je celý preč, bez seba, ide sa rozsypať na kusy. [A. Bednár]
2.rovnorodý, obyč. väčší súvislý celok: schodisko z jedného kusa dreva; socha odliata v jednom kuse; kúpiť látku v kuse
3. ▶ veľká časť al. veľká miera niečoho: urobiť obrovský k. práce, roboty; precestovať, vidieť k. Európy, sveta; prežiť niekde k. života; mať k. pravdy, šťastia; je v tom k. logiky; na to treba k. talentu; A tu kus ochotného človeka, stelesnenej úprimnosti a dobroty. [M. Urban]; Prežili [dva národy, Češi a Slováci] kus histórie v jednom štáte, majú dva podobné jazyky. [Sme 1998]
4. ▶ samostatný osobitný predmet vyčlenený z množstva rovnorodých predmetov: drahocenný, aukčný k.; muzeálny, výstavný k.; reprezentačný, reprezentatívny k. výnimočne krásny a elegantný; vzácny k. nábytku; počet predaných kusov; k. za tri koruny; dva kusy mincí; niekoľko kusov dobytka; platiť od kusa; predávať kivi, ananás na kusy; kupovať sólo kusy; v revíri sa pohybuje nový k. obyč. jeleň, medveď a pod.; kapitálny k. mimoriadny úlovok
5. ▶ výsledok umeleckej činnosti; obrazové, divadelné, hudobné al. sochárske dielo; syn. výtvor: divadelný, hudobný k.; klasický k.
6. blíži sa významu príslovky ▶ v istej vzdialenosti; o istú vzdialenosť: je to k. poniže dediny; kráčal riadny k. predo mnou; boli hodný k. od pobrežia ďaleko; podišiel ešte k. a zastal; posunúť sa (o) k. ďalej, dopredu, nahor, vyššie
7. blíži sa významu príslovky ▶ o istú mieru, o istý stupeň kvality: boli o k. lepší, múdrejší; bude to mať (o) k. ľahšie; vyzeral (o) riadny k. starší ako ona oveľa; odvtedy o hodný k. podrástla oveľa
fraz. byť ako kus dreva/polena a) byť nešikovný (v práci, tanci a pod.) b) byť meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť ako kus ľadu a) byť veľmi studený b) byť citovo chladný, bezcitný; byť [dobrý] ako kus chleba byť dobroprajný, dobrosrdečný; byť pevný ako kus žuly byť neoblomný; do posledného kusa všetko; kus po kuse postupne, jednotlivo, jeden za druhým; [prísť, pristaviť sa, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kus reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa, rozletieť sa] na márne kusy na mnoho drobných častí, celkom; to je kus o niečom krásnom, výnimočnom; hrub. [to] je kus vola je veľký hlupák; v [jednom] kuse stále, bez prestania: v kuse prší; v jednom kuse rozpráva; vložiť do niečoho kus [svojho] srdca celou svojou bytosťou sa angažovať v niečom
zdrob.kúsok, kúštik; kúsoček, kúštiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: v čaji plávali kúsočky sušeného ovocia; vrana chňapla po koristi a po kúštičkoch ju prehĺtala; kusisko -ka kusísk s., v sg. i m. zvel.: k. skaly; k. života; prešli sme, máme pred sebou riadne, riadny k. cesty; Teraz sa mu zdalo, že je len kusiskom stŕpnutého mäsa, ktoré si z úľaku prestáva pamätať, čím donedávna bolo. [J. Johanides]


kúsok kúska pl. N kúsky, kúštik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malá časť, malý kus niečoho: k. buchty, torty; odstrihnúť k. látky; zjesť k. jablka; vziať si posledný k. chleba; Zo žuvačky som si odlomil iba kúsok: asi 1 cm. Možno ešte menej. [D. Dušek]
2. zdrob.malé množstvo, malá miera niečoho; syn. trocha, máličko: k. času; k. šťastia; prejaviť k. obdivu; priniesť si domov k. prírody
3. iba kúsokčin al. výkon predvedený s ľahkosťou, obratnosťou, dokonalosťou: majstrovský k.; eskamotérsky, geniálny, kaskadérsky k.; upozornil na seba originálnym kúskom; stvárať kúsky nevhodne, neviazane sa správať, vyvádzať
4. blíži sa významu príslovky ▶ v istej malej vzdialenosti; (o) istú malú vzdialenosť: už boli k. od brehu; prejsť sa k. pešo; odprevadiť niekoho na k.; posunúť sa o k. dopredu, nahor, vyššie, ďalej
5. blíži sa významu príslovky ▶ o istú malú mieru, o istý malý stupeň kvality, trocha: zasa sme o k. múdrejší; nemohlo to byť (o) k. lepšie?; liečbu znášala o k. ľahšie ako predtým; Ty život zachraňuješ, ale ja patrím aspoň kúsok medzi tých, čo sa mu snažia dať zmysel. [P. Jaroš]
fraz. ani kúska/kúsok vôbec nič; husársky kúsok riskantne odvážny, trúfalý čin; [prísť, zájsť, zastaviť sa; pozvať niekoho] na kúsok reči na chvíľu sa porozprávať, podebatovať si; [rozbiť, roztrhať niečo; rozbiť sa] na [márne] kúsky na veľmi malé, drobné časti, celkom; nemať [ani] kúsok/kúska citu/srdca byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; tratiť sa/vytrácať sa kúsok po kúštičku (o človeku) pomaly strácať zdravie, chradnúť
zdrob. kúsoček, kúštičekkus

-ik/163072±208: adverbiá 1. st. 52 kúštik/52

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


kúsok 1. menší kus • kúsočekkúštikkúštiček: kúsok, kúštik chlebačiastočka: čiastočky hmotydielik: rozkrájať niečo na dva dielikyhovor. fľak: fľak poľaexpr.: škvarkaškvarokštipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zemehovor. ošmrdok

2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


kúštik, kúštiček 1. p. kúsok 1 2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


trocha2 malé množstvo • expr. troškamálo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málomkúsok: kúsok chlebaexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkochštipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soliexpr. štipec: štipec maslaexpr. byľka: byľka šafránupiaď: neustúpiť ani o piaďexpr.: kvapkakvapôčka: vypiť aspoň kvapku mliekahŕstka: hŕstka ľudíodrobinka: odrobinka cituzrnko: zrnko nádejetrocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kus, -a m.

1. časť celku, diel: k. chleba, cukru, slaniny, malý, veľký k., k. poľa, k. papiera, krájať po k-och, trhať na k-y, sneh padá po k-och

hovor.: kus po kuse postupne; robiť v jednom k-e bez prestávky; do posledného k-a všetko; byť, ostať, stáť ako k. dreva nehybný; byť ako k. kameňa bezcitný; bojovať, boriť sa za väčší k. chleba za lepšie živobytie; je ako k. chleba o dobrom človeku;

2. malé množstvo niečoho, trocha: odtrhnúť k. niti

hovor. mať k. citu, mať k. srdca byť dobrý, dobrosrdečný;

3. veľké množstvo, veľká časť niečoho: vidieť, pochodiť k. sveta, prejsť k. cesty, odtrhnúť, pripojiť k. územia, vykonať k. práce, k. roboty, je v tom k. pravdy, je v tom k. histórie, prežil som k. života;

4. samostatná, osobitná jednotka väčšieho množstva: k. dobytka, päť k-ov ošípaných, k. nábytku, vyhotoviť 20 k-ov za smenu; platiť od k-a, predávať na k-y;

5. dramatické al. hudobné umelecké dielo: divadelný k., sólový k.;

kusový príd.: k. tovar predávaný na kusy;

kúsok, -ska i kúštik, -a m.

1. zdrob. malý kus niečoho: k. syra, mäsa

ani kúsok (napr. poľa, chleba) vôbec nič;

2. expr. čin, výčin: detský, študentský, husársky kúsok;

kúskový príd.;

kúštiček i kúsoček, -čka m. zdrob. expr.;

kusisko, -a, -sísk str. i m. zvel. expr. veľký kus


kúštik, kúštiček p. kus

kus m.
1. strsl, zsl časť celku, diel: Daj mi kus chleba! (Rochovce ROŽ); Tem tamnuka za pomáhaňia naďelila po kuse miaska, hurku, klbásku (Čelovce MK); Ftodi sä šetko mäso miselo nuožmi kräjäťi na drobnie kusi (Kokava n. Rim. RS); Priaťeľom sa posiela žobrácka kašša, slaňini kus, klobáska ňije (V. Maňa VRB); Porezál to drevo na také kuse (Vištuk MOD)
F. kus ako hus (Rim. Píla RS) - veľký kus; kus po kuse (V. Bielice TOP) - postupne; ja aňi kus a ty polny vus (Humenné) - o nespravodlivom delení; v jedném kusi tá krava virukuje (Stráže n. Myj. SEN) - neprestajne ručí; lepší hňeská kus jako zajtrá hus (Bošáca TRČ) - istejšie je, čo sa získa hneď; po kuse popíjajú pálenku (Klenovec RS) - po troške, pomaly
2. strsl, zsl veľký úsek, veľká časť niečoho: Už maľi kuz lúke pokosenuo (V. Lom MK); Kus cesti zme hňeť straťiľi (Detva ZVO); Bolo odvalené kus (múra) s cintera (Ružindol TRN)
F. moz_bou̯ na kuse ešťe (V. Lom MK), je doz_ďelako, na kuse (Detva ZVO) - veľmi ďaleko
3. strsl, zsl, spiš samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet, jednotlivina: Iba viďím na poľänke jeden kus, ďivák to bou̯ (Dlhá n. Or. DK); Voľakedi zme si nahávaľi ďesa_dvanác kusou statku (Detva ZVO); Eno tricať kusou ih bolo (Mašková LUČ); Potim ten motor pridze s tim navijakom a odveže aj dześec kusi (dreva) naras ten navijak (Smižany SNV)
F. predávaď na kuse (Čelovce MK) - jednotlivo; to je kuz hovada! (Brodské SKA) - to je surový človek
4. gem, novohr obyč. mn. č. zákusok: Dobria kusi som napekla (Sása REV); Na svadbu zmo napekľi štvorakie cukrovie kusí (Klenovec RS); Mač napekla orechovia kusi (Kameňany REV)
5. divadelná hra; hudobná al. tanečná skladba: Šeľiake té kusi zme hrávaľi, poľki, valčíki (Ležiachov MAR); Bol to pekní kus, šeci plakali (Vištuk MOD); kúštek i kúštik m. zdrob. expr. k 1: A tej chrptovini, pečenki kúšťik a tak sa to poposielalo (Vrbie RUŽ); Kúsčok mi otkroj s toho chleba! (Kameňany REV); Erboval enem kúšček pola (Dúbravka BRA); O takíto kúščík placu vádz bi son scel mad na dvóre (Dol. Súča TRČ); Kuśčig na koňcu śe zochabi pere (Rankovce KOŠ); kúštiček m. zdrob. expr.: Pozbierajťe aj najmenšie kúšťičke dreva! (Hliník n. Hron. NB)
F. ňedali mi aňi kúščiček (Ivanovce TRČ) - nič; kusisko m. i s. zvel. expr. k 1, 2: Aľe to bou̯ kusisko (cesty) do školej (Lešť MK); Akia kusisko slanini si otfaklil! (Kameňany REV)


kúštik p. kus

kus m
1. časť celku, diel: prutie na male kusy posekaly (TRENČÍN 1583); kamen na drobne kusy roslamany (KRUPINA 1643); do hodin mnoho kusow nowich robil (ŽILINA 1701) súčiastok; aby se drewo bez poradku a na wyber nerubalo, ale porádne od kusa do kusa (PH 1770) zaradom;
x. pren k. chleba vyživenie, obživa: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666)
F. lepssý dnes kus, než zýtra hus (PD 18. st)
2. malé množstvo niečoho, trochu: prosyl gsem za černidlo a za kus papýra a co sa tam rozmlúwalo, gsem poznačowal (ŽA 1732); kus szafranu pridat (RO 18. st); wezmi smetani kus anep pupawy (RG 18. st)
3. veľká časť niečoho: stenj gest kus wiwaleny (NEMŠOVÁ 1691); kus hory wihorel (PONIKY 1797)
4. počítateľná samostatná (nerozčlenená) jednotka (obyč. z väčšieho množstva; aj ako merná jednotka): kus zeme (ŽK 1478); w gednom kuse obrusy a 6 stolowych ručničkou (KRUPINA 1691); od kazdych meru kusuw pro panou geden kus soly (B. BYSTRICA 1702); platna pol kusa (ŽILINA 1702); try kusy lychwy (DUBNICA n. V. 1719); chleb nepodawal w gednom kusu, ale geg na kusky polamal (DuH 1726); kusy neb pliky jse važily (MB 1759)
5. vec, predmet: pakli zyd ginssy kusy kupi taynie (ŽK 1473); negakowy kus remesla nasseho stolarskeho (TRENČÍN 1608/ 1709)
6. voj strelná zbraň na búranie múrov, bombarda: z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607 CM); z kusuw strilaní slyšeli (ASL 1676); balista: kús, kterim zdi lamú (NP 17. st); tormentum: kus wogánsky, ďelo wogánské (KS 1763)
7. prostriedok (liečebný): woda s kur jesenowich palena gest welmy dobry kus proti kamenyu (RN 17.-18. st); nekteri kusowe s knihi doktorske wibrane (RG 18. st) recepty
8. záležitosť; skutok: na wssech kusech faless a zradu wede a cziny (SKALICA 1432); ani sme poslišeli, aby se kde miel zlym kusem obyrati (BÁNOVCE 1567 E); smissne kusy wikonawal (RW 1702); -ový príd k 1: gedny kusowe kachle na 4 rady wisoke (PUKANEC 1782); k 4: soli kusoweg (ŽILINA 1715); kúsok [-ok, -ek] dem k 1: odetny mu kusek chwostu (MT 17. st); čepjecz na kusky potrhala (ZÁBORIE 1726) celkom;
L. ani k-a nič: any kuska chleba nemam (B. ŠTIAVNICA 1600); nemame pasienku ani kuska (L. ROVNE 1752 LP); k 4: try kusky hlawnicz (ŽILINA 1670); tento kusek knižky (UV 1763); platna pol kuska (ŽILINA 1695); sladke cukrowe kusky (Kur 18. st) zákusky; k 5: mastersstuk aneb slowenskj mistrowskj kusek (SlK 1766-80); k 7: wyborny kusek, kdy negaky wriedek na oči prigde (RT 17. st); k 8: peknym kuskum si se winaučil (DuH 1726); w negmenssim kusku ffalessnosty prydržety se nechczem (H. SRNIE 1733); -oček [-eček] dem expr k 1: chleba zitneho kusečki (PR 18. st); kúštik, kúštek [-tek, -ček, -ťok] dem k 1: frustillatim: po kusstkoch; particulatim: po kussčku (KS 1763); kusscek ladu (SJ 18. st); k 2: kusstek sseffranu (LR3 18. st); k 4: kusczeky stali prielohj (TRENČÍN 1587); zem, ten pod cestu kustik; geden kusstok platna byeleneho (KRUPINA 1691); pod winicamy dwa kussteky (H. STRHÁRE 1742); -íček [-šť-, -šč-] dem expr k 1: particula: kusstjček; micula: kussčjček (KS 1763); po kusstičku (HK 18. st); kusisko s aug k 1: (chleba) kusisko do úst vložila (BR 1785)

kúštik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kúštik
G (bez) kúštika
D (ku) kúštiku
A (vidím) kúštik
L (o) kúštiku
I (s) kúštikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kúštiky
G (bez) kúštikov
D (ku) kúštikom
A (vidím) kúštiky
L (o) kúštikoch
I (s) kúštikmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KÚŠTIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu