kôra -y kôr ž.
1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u
2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.; citrónová k. šupa; geogr. zemská k.; anat. mozgová k.;
kôrový príd.: k-é bunky;
kôrka -y -rok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.
3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;
kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
kôra, kôrka p. šupa1
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
kôrka, -y, -rok ž. polotuhá povrchová vrstva na chlebe al. na niektorom ovocí: chlebová k., suché k-y; citrónová, pomarančová k.;
kôročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) kôrka; (bez) kôrky; (ku) kôrke; (vidím) kôrku; (ó) kôrka!; (o) kôrke; (s) kôrkou;
(tri) kôrky; (bez) kôrok; (ku) kôrkam; (vidím) kôrky; (ó) kôrky!; (o) kôrkach; (s) kôrkami;