kôra -y kôr ž.
1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u
2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.; citrónová k. šupa; geogr. zemská k.; anat. mozgová k.;
kôrový príd.: k-é bunky;
kôrka -y -rok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.
3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;
kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
kôra kôry kôr ž. 1. ▶ vonkajšie pletivo osi al. koreňa niektorých rastlín; vrchná vrstva drevín: hrubá, tenká, hladká k.; mramorová, popukaná k.; brezová, dubová, smreková k.; olupovať kôru stromov; Stretli sme muža, ktorý skúmal krivý, vetrom okmásaný divý strom so zvráskavenou kôrou. [I. Štrpka]; pren. Senzácie z predošlých dní nadobúdajú kôru všednosti. [Š. Žáry] 2. ▶ vrchná tvrdšia vrstva niečoho podobná povrchovej vrstve drevín: pôda pokrytá ľadovou kôrou; sušená pomarančová k.; pridať do cesta postrúhanú citrónovú kôru □ geogr. zemská kôra obal Zeme; lek. mozgová kôra vrstva pokrývajúca mozog; kôra obličiek vonkajšia vrstva obličkového tkaniva ▷ zdrob. ↗ kôrka; zdrob. kôročka, kôrčička ↗ kôrka
kôrka -ky kôrok ž. 1. zdrob. ▶ menšia, tenšia kôra: citrónová, pomarančová k. 2. ▶ tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse a pod.: voňavá, pripečená k.; kurča so zlatistou kôrkou; Ten už omáľa v ústach kúsok kôrky, prevaľuje ju po bezzubých ďasnách. [P. Jaroš] ◘ fraz. žiť na/o suchej kôrke mať finančné, materiálne ťažkosti ◘ parem. všade je chlieb s dvoma kôrkami/o dvoch kôrkach človek sa stretáva všade s pozitívami aj s negatívami ▷ kôročka, zried. kôrčička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: chrumkavá, chutná pripečená mäsová k.; suchá k. z chleba; sušiť kôročky mandarínok
kôra, kôrka p. šupa1
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
kôrka, -y, -rok ž. polotuhá povrchová vrstva na chlebe al. na niektorom ovocí: chlebová k., suché k-y; citrónová, pomarančová k.;
kôročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) kôrka; (bez) kôrky; (ku) kôrke; (vidím) kôrku; (ó) kôrka!; (o) kôrke; (s) kôrkou;
(dve) kôrky; (bez) kôrok; (ku) kôrkam; (vidím) kôrky; (ó) kôrky!; (o) kôrkach; (s) kôrkami;