kôra -y kôr ž.
1. povrchová vrstva drevín: k. stromu, dubová k., zlúpať k-u
2. kôre podobná povrchová vrstva: ľadová k.; citrónová k. šupa; geogr. zemská k.; anat. mozgová k.;
kôrový príd.: k-é bunky;
kôrka -y -rok ž.
1. zdrob. k 1, 2
2. kôra (význ. 2): sušená, kandizovaná (pomarančová) k.
3. tvrdší povrch na upečenom chlebe, mäse ap.: suché k-y, chrumkavá k.;
kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
kôra kôry kôr ž.
kôra kôry kôr ž. 1. ▶ vonkajšie pletivo osi al. koreňa niektorých rastlín; vrchná vrstva drevín: hrubá, tenká, hladká k.; mramorová, popukaná k.; brezová, dubová, smreková k.; olupovať kôru stromov; Stretli sme muža, ktorý skúmal krivý, vetrom okmásaný divý strom so zvráskavenou kôrou. [I. Štrpka]; pren. Senzácie z predošlých dní nadobúdajú kôru všednosti. [Š. Žáry] 2. ▶ vrchná tvrdšia vrstva niečoho podobná povrchovej vrstve drevín: pôda pokrytá ľadovou kôrou; sušená pomarančová k.; pridať do cesta postrúhanú citrónovú kôru □ geogr. zemská kôra obal Zeme; lek. mozgová kôra vrstva pokrývajúca mozog; kôra obličiek vonkajšia vrstva obličkového tkaniva ▷ zdrob. ↗ kôrka; zdrob. kôročka, kôrčička ↗ kôrka
kôra, kôrka p. šupa1
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
kôra, -y, kôr ž.
1. povrchová vrstva drevín: stromová, dubová, brezová k., popukaná k.;
2. pevná vrstva na povrchu niečoho: ľadová k.; geol. zemská k. stuhnutý povrch zeme; anat. mozgová k. povrchová vrstva mozgu; pren. prelomiť k-u ohľadov (Kuk.) prekonať mnohé ohľady;
kôrový príd.: k-é bunky
kôra ž. 1. strsl, zsl povrchová vrstva drevín: Dakoďi páľime kuoru (Čierny Balog BRE); Ja̋ podle kvari poznám strom (Nandraž REV); Jakú majú ti ščepi hrubú kvóru! (V. Rovné BYT); Za kóru sa ščepá už hotové rublíki (Trakovice HLO); Breza má bíu̯ú kúru (Hlboké SEN) 2. vnovohr, gem zried. povrchová časť ovocia, šupa: Obieľin ťi kuoru z jablka (Kociha RS); Akú má hrubú kvaru tod naranč (Rochovce ROŽ); kóra (Málinec LUČ) 3. žit, jzsl hustý povlak al. stuhnutá vrstva na povrchu tekutých al. polotuhých potravín: Keď je dobruo mlieko, nastaňe aš taká kuora, ke_ca usaňe (Martin n. Žit. ZM); Chiťila sa naň (na lekvár) kvora a keď vichladou̯, sa zaviazau̯ (V. Maňa VRB); Vozg višóv navrch a spravev kóru na made (Trakovice HLO) 4. miest. strsl a zsl vrchná silnejšia vypečená vrstva chleba al. koláča, kôrka: Chľieb veru bou̯ napoľi suroví, kvora bola hrubá na pou̯ cuoľa, že sa aňi prerezaď ňedala (Môlča BB); Aká je zhorená tá kvara na chlebe! (Kameňany REV); To malo takú fajín kóru, ke_ca upéklo (Báhoň MOD) 5. strsl, zsl dažďom ubitá a zoschnutá povrchová vrstva pôdy, prísušok: Keď dášť pľechce zem, tá chiťí potom kuoru (Pukanec LVI); Po prutkom lejáku sa chiťí kuora na zemi (Brodzany TOP); Ked vinohrad zaschne, po déždi silnú kúru chicí (Jur p. Brat. BRA); Semeno nemohlo víncit spot kuóri (Vaďovce MYJ) 6. čiast. zsl zamrznutá povrchová vrstva snehu: Keď je sňeh zamrznutí, má kúru navrchu (Kunov SEN); Taká silná kóra je na tom sňahu, že bi si sa prám porezav na ňéj (Lapáš NIT) 7. expr. hrubá vrstva (zaschnutej) špiny (na tele): Na lochťoh mala uš kvóru, ale umiť sa ňescela (Chocholná TRČ) 8. obuv. tvrdá vložka na vystuženie päty obuvi, zadná, spevnená časť čižmy al. topánky: Poton sa už nareže materijál, jakí treba na kóri (Ludanice TOP); Šecki ti kvóri na topánkáh dolámeš (Chocholná TRČ); Chodzá už na kórách, čo majú také zedrané bóti (Brestovany TRN)
kôra [kô-, kú-, kó-] ž 1. povrchová vrstva drevín: struhaly kory (z dubov) (TRENČÍN 1583); sskorice (:wonna kuora:) (KoB 1666); cortex: kura (AS 1728); ssťepowáni do kuri (KS 1763) L. proti zymnicy neygistěgssy gest kůra chynowá neb peruwiánská (TiS 1788) farm kôra chinínovníka 2. tuhšia povrchová vrstva na chlebe, ovocí al. tekutine; šupka, kôrka, kožka: owotce s měkau kurau (VTL 1679); (chlieb) ma dwe kuory a sridku (KoA 17. st); crusta: kúra, sskralaup (FO 1737); pomerančowá kúra, cytronowá kúra (TT 1745); kúra wrchny na chlebe; tlačeného syra kúra (KS 1763); (z redkve) zrež kworu (HK 18. st) 3. koža: sstich na kuore (CA 1697); pellis: koža, kura, blana (KS 1763) L. kdi se rana zatwara, hrubu kuoru se obwlačuge (KoB 1666) chrastou F. pod twrdu kúru drahý poklad skowáwa (SLK 1766-80) navonok sa tvári bezcitne; -ový príd k 3: L. pori: potny djrka, kúrowá djrka, djra na kožj čloweka (KS 1763) pór; -ka, -ečka dem 1. k 1: (kúpil) od Gura Jankowiech kuorok swrčžynowich (fúru) (TURIEC 1677); wezmy z bezy prostrednj kuorku; wlož koren wnitr, wrchnj kuorečku s neho snawsse (RT 17. st); crustula: kúrka, kúrečka (KS 1763); z gedného prutka ma se korečka w celosti zwlecy (BiN 1799); zajíček v zime ze stromkúv korky lúpává (PV 18. st) 2. k 2: chlyeb ma dwe kuorky (KoB 1666); wezmy zelenych kuorek orechowych (RT 17. st); z gader orechowych oblup kurku (KLe 1740) šupku; makég kúrki orech (KS 1763) škrupiny; hádzau som mu (psovi) z kapsy korky (PV 18. st) 3. korok: kuorkou obmakčene pantofle (KoB 1666); -ový príd k 3: subereus: kúrkowy, wélmy tlusto kúrkowy (KS 1763)