kopa -y kôp ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, hŕba: k. štrku, snehu, sena; pohádzať veci na k-u
2. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba: k. detí, starostí; stáť k-u peňazí veľa
3. stará miera (60 ks): k. vajec
● → hľadať ihlu v k-e sena; stáť, vyzerať ako k., kôpka nešťastia strápene;
kôpka -y -pok ž.
1. zdrob. k 1
2. expr. pekná k. dosť, veľa
kopa kopy kôp ž. 1. ▶ súdržne, ale neusporiadane zhromaždené väčšie množstvo niečoho; väčšie množstvo jedincov blízko pri sebe; syn. hŕba, hromada: k. uhlia, hnoja, odpadkov; škatule úhľadne naskladané na kope; sypať, hádzať piesok na kopu; zmetať lístie na kopu; na stole ležala k. kníh; roztriediť kopu papierov; stáť v kope ľudí; stádo sa držalo v kope pohromade; žili na kope siedmi v malom byte tlačili sa; Mládenček má pod sebou kopu mäkkých vriec. [L. Ťažký]; V jednom rohu boli na kope skrútené koberce. [J. Kot] □ astron. kopa galaxií sústava veľkého počtu galaxií 2. ▶ kužeľovitý útvar uloženého sena: zhrabúvať seno do kôp; ľahnúť si do kopy sena; Nájdi si na nejakej čistine či lúke kopu sena. [V. Šikula] 3. trochu expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho: k. ľudí; mať kopu detí; v aute má kopu miesta; dostať kopu peňazí; v obchodoch človek stratí kopu času; nesmie zabudnúť na kopu drobností; Život je len kopa nečakaných jám. [E. Farkašová] 4. geol. ▶ morfologická vyvýšenina v teréne vypuklého zaobleného tvaru: travertínová k. 5. meteor. ▶ hustý (biely až sivý) oblak z vodných kvapiek a kryštálikov ľadu, kumulus: kopy sú ľahko pozorovateľné 6. hist. ▶ stará jednotka označujúca 60 kusov niečoho: k. vajec; k. snopov; ohodnotiť na šesť kôp strieborných grošov [P. Dvořák] ◘ fraz. byť/vyzerať/tváriť sa/stáť ako kopa nešťastia byť utrápený, skľúčený; hľadať ihlu v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; mať kopu rečí veľa rozprávať a obyč. málo konať; zastaráv. žiť na kope žiť ako druh a družka ◘ parem. malá kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; šťastie si skôr na veľkú kopu sadne v rozličných náhodných situáciách sa častejšie darí bohatému ako chudobnému ▷ kôpka -ky kôpok ž. zdrob.: k. smetí; klásť kôpky tvarohu na cesto; sadiť fazuľu, zemiaky do kôpok; Košele a bielizeň poskladala do úhľadných kôpok na poličkách. [A. Vášová]; Za mestom v poli v kôpke sena som dočkal svitanie. [L. Ťažký] ◘ fraz. tváriť sa/vyzerať/sedieť ako kôpka nešťastia byť utrápený, skľúčený; pekná/riadna/slušná kôpka niečoho väčšie množstvo, väčší počet niečoho, dosť veľa: zarobil peknú kôpku peňazí ▷ kôpočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: dala si jednu kôpočku zmrzliny; kopisko -ka kopísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: bolo to riadne k. tehál; na chodníkoch sa utvorili kopiská snehu; čaká má k. práce
kopa, -y, kôp ž.
1. niečo nahromadené, navŕšené, hromada, hŕba: k. kamenia, zeme, piesku;
pren. veľké množstvo niečoho: celá k. spisov, k. peňazí, k. otázok, myšlienok; k. ľudí veľa; doniesla kopu čistých tanierov (Tim.);
2. kopcovitý útvar, do akého sa ukladá seno al. ďatelina: k. ďateliny, k. sena;
3. geol. vyvrelinou utvorený kužeľovitý al. zvonovitý útvar na povrchu zeme;
4. staršia miera, 60, niekde i 50 kusov;
5. meteor. kopy druh oblakov, ľud. barance;
kôpka, -y, -pok ž. zdrob.: k. zeme, k. ďateliny, k. fazule; pren. zišla sa ich, je ich, je toho pekná k. hodne
kôpka p. kopa
(jedna) kôpka; (bez) kôpky; (ku) kôpke; (vidím) kôpku; (ó) kôpka!; (o) kôpke; (s) kôpkou;
(tri) kôpky; (bez) kôpok; (ku) kôpkam; (vidím) kôpky; (ó) kôpky!; (o) kôpkach; (s) kôpkami;