kopa -y kôp ž.
1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, hŕba: k. štrku, snehu, sena; pohádzať veci na k-u
2. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba: k. detí, starostí; stáť k-u peňazí veľa
3. stará miera (60 ks): k. vajec
● → hľadať ihlu v k-e sena; stáť, vyzerať ako k., kôpka nešťastia strápene;
kôpka -y -pok ž.
1. zdrob. k 1
2. expr. pekná k. dosť, veľa
kôpka -ky kôpok ž. zdrob.
kopa kopy kôp ž. 1. ▶ súdržne, ale neusporiadane zhromaždené väčšie množstvo niečoho; väčšie množstvo jedincov blízko pri sebe; syn. hŕba, hromada: k. uhlia, hnoja, odpadkov; škatule úhľadne naskladané na kope; sypať, hádzať piesok na kopu; zmetať lístie na kopu; na stole ležala k. kníh; roztriediť kopu papierov; stáť v kope ľudí; stádo sa držalo v kope pohromade; žili na kope siedmi v malom byte tlačili sa; Mládenček má pod sebou kopu mäkkých vriec. [L. Ťažký]; V jednom rohu boli na kope skrútené koberce. [J. Kot] □ astron. kopa galaxií sústava veľkého počtu galaxií 2. ▶ kužeľovitý útvar uloženého sena: zhrabúvať seno do kôp; ľahnúť si do kopy sena; Nájdi si na nejakej čistine či lúke kopu sena. [V. Šikula] 3. trochu expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho: k. ľudí; mať kopu detí; v aute má kopu miesta; dostať kopu peňazí; v obchodoch človek stratí kopu času; nesmie zabudnúť na kopu drobností; Život je len kopa nečakaných jám. [E. Farkašová] 4. geol. ▶ morfologická vyvýšenina v teréne vypuklého zaobleného tvaru: travertínová k. 5. meteor. ▶ hustý (biely až sivý) oblak z vodných kvapiek a kryštálikov ľadu, kumulus: kopy sú ľahko pozorovateľné 6. hist. ▶ stará jednotka označujúca 60 kusov niečoho: k. vajec; k. snopov; ohodnotiť na šesť kôp strieborných grošov [P. Dvořák] ◘ fraz. byť/vyzerať/tváriť sa/stáť ako kopa nešťastia byť utrápený, skľúčený; hľadať ihlu v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; mať kopu rečí veľa rozprávať a obyč. málo konať; zastaráv. žiť na kope žiť ako druh a družka ◘ parem. malá kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; šťastie si skôr na veľkú kopu sadne v rozličných náhodných situáciách sa častejšie darí bohatému ako chudobnému ▷ kôpka -ky kôpok ž. zdrob.: k. smetí; klásť kôpky tvarohu na cesto; sadiť fazuľu, zemiaky do kôpok; Košele a bielizeň poskladala do úhľadných kôpok na poličkách. [A. Vášová]; Za mestom v poli v kôpke sena som dočkal svitanie. [L. Ťažký] ◘ fraz. tváriť sa/vyzerať/sedieť ako kôpka nešťastia byť utrápený, skľúčený; pekná/riadna/slušná kôpka niečoho väčšie množstvo, väčší počet niečoho, dosť veľa: zarobil peknú kôpku peňazí ▷ kôpočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: dala si jednu kôpočku zmrzliny; kopisko -ka kopísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: bolo to riadne k. tehál; na chodníkoch sa utvorili kopiská snehu; čaká má k. práce
kopa, -y, kôp ž.
1. niečo nahromadené, navŕšené, hromada, hŕba: k. kamenia, zeme, piesku;
pren. veľké množstvo niečoho: celá k. spisov, k. peňazí, k. otázok, myšlienok; k. ľudí veľa; doniesla kopu čistých tanierov (Tim.);
2. kopcovitý útvar, do akého sa ukladá seno al. ďatelina: k. ďateliny, k. sena;
3. geol. vyvrelinou utvorený kužeľovitý al. zvonovitý útvar na povrchu zeme;
4. staršia miera, 60, niekde i 50 kusov;
5. meteor. kopy druh oblakov, ľud. barance;
kôpka, -y, -pok ž. zdrob.: k. zeme, k. ďateliny, k. fazule; pren. zišla sa ich, je ich, je toho pekná k. hodne
kôpka p. kopa
kôpka ž. (kopka) 1. csl menší útvar z navŕšeného, navrstveného materiálu, hromádka, hŕbka: Ďe bou̯ úhor, tan sa voziu̯ hnoj na kuopke, ďe ďeťeľina, ta_na hŕbu (Lišov KRU); Mal som horáh nachistanú kvópku haluzá (Dol. Súča TRČ); Gazdzina viložila na stól kópku pérá a drápalo sa (Brestovany TRN); Kreminka śe uklada do kupki (Dl. Lúka BAR); kopka skal (Bobrov NÁM); kopka kameňa (Stanča TRB) L. kupka ľudzi (Dlhé n. Cir. SNI) - skupinka; krucicova kopka (Koš. Hámre KOŠ), točkova kupka (Kanaš PRE) - krtínec; mravšecá kopka (Chyžné REV), brameňakova kopka (Hrabkov PRE), mračkova kupka (Abrahámovce BAR) - mravenisko F. len taká kópka ho bola (Lukáčovce HLO) - bol vychudnutý a od zoslabenia zhrbený; je jak kópka ňešťasťá (Lapáš NIT) - veľmi nešťastný 2. čiast. strsl a zsl, vsl homoľovitý útvar z (ešte nedosušeného) sena, ďateliny a pod.: Seno zme hrabali na kópki (Trakovice HLO); Jatelinu poskladáme do kúpek, abi nezmokla (Skalica); Ked iśče śeno ňedosušene, śe zhrabe a posklada do kopkoch (Rankovce KOŠ) 3. miest. strsl, čiast. jzsl útvar z obilných snopov uložených na poli, (pol)kríž: Do edné kopki iďe štrnác snopó (Sirk REV); Na kríži žita bíval farár, jačmeň sa dával do kópek (Vinosady MOD); Kríž boli dve kópki (Biely Kostol TRN); Na režnú kúpku moseu̯ dad hospodár deviet snopú (Štefanov SEN); kuopke (Habovka TRS); kópka (Cinobaňa LUČ) 4. čiast. strsl, zsl, miest. vsl pyramídovitý, z vnútornej strany prázdny útvar zo sušiacich sa konopí, ľanu, kukuričných bylí ap.: Silní vetér porozhadzuval kuópki lenu (Vaďovce MYJ); Žitniščo sa virúbalo a postavalo do kópek (Brestovany TRN); Poumivaju śe (konope) f tej vodze a do kopkoch śe kladzu (Sokoľ KOŠ); kuopka (Šuľa MK) 5. časť z celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu, podiel: A jag zahinula (krava), ta še rubalo na valaľe na kopki podľa čisla hiži, žebi ten človeg ňebul calkom škodni (Kokšov-Bakša KOŠ); kôpočka i kôpčička ž. zdrob. expr. k 1, 2: Tia kopoški su plano pokladenia (Kameňany REV); Toho sena ni velé, taká kopšiška (Brusník REV); Kvopečka peňazvo ho zvábela (Čičmany ŽIL); Ku večeru zme pohrabaľi śeno na kopečki (Spiš. Štvrtok LVO)
kôpočka p. kôpka
kopa ž 1. hromada, hŕba: sena do kuop zwažati (LIKAVA 1626 U2) kopu chotarni chodili opacovat (PUKANEC 1724) hŕbu kamenia na hranici chotára; kopi hnogowe rosmetat (s. l. 1753); požatý hrach kládáwa se na wysoké hromady neb kopy (HRK 1773); chrastya narubaneho dwe lahodne kopi (NOROVCE 1774); zbožga z kuop kradol (LIPTOV 18. st) 2. miera nevymláteného obilia (50-52 snopov): dal gsem žita kuop 5, pssenicze kuop 5, gacžmena kuop 5 (SLIAČE 1592); zbožje w križoch aneb w kopach spocžitane (TRENČÍN 1716) 3. pl druh mrakov, barančeky: už sú kopy na doline, už je deň (AD 18. st) 4. počtová jednotka, 60 kusov: kopu wagecz (BUDATÍN 1478 SČL); kopu pstruchow (KREMNICA 1569 KL); kopa ma 60 kusu (TPo 1729); yablk pul kopy aneb trycat (KLe 1740); x. pren expr buh mi celu kopu djtek dal (SP 1696) veľa 5. peňažná jednotka obsahujúca 60 grošov: (strieborný riad) zastawili w pieti a w sedmidessati kopach grossy (Č. KAMEŇ 1507 SČL); powinen bude nam zeme k rukam wipustitj, a to pod kopu (TRENČÍN 1666) pod pokutou 60 grošov; -ný1, -ový príd k 4: (o práci) odmeňovaný odpočtu 60 kusov, od kopy: kopneg roboty sklenic na wino, na pivo, ratagice do každej kopy no 60 (LIKAVA 1629 U2); k 5: dal mu žita 2 lukna, stul kopowy a podbrussek lissti (P. ĽUPČA 1611); kucharowi honorarium platna kopoweho riffi 4 per d 40 (ŽILINA 1724) kt. stojí kopu grošov; subst kopné [-é, -ô] s poddanská dávka z úrody vymeriavaná podľa počtu zberaných kôp: terragium ide kopne dictum (TURIEC 1580); sedem kop, ktere (pánovi) podle obycžege aneb zwyku kopneho meli dati (TRENČÍN 1581); wyznala, ze to kopnuo Sebastian bral (s. l. 1581 E); od těch (polí) se kopné dawa faraři (VARÍN 1611 E); zem, kteru roki z kopneho obsiewal (NOVÁKY 1693); kôpka dem expr k 1: gednu kuopku sena (KOŠŤANY 1660); k 4: kupily se dwe kuopky pstruhov (ŽILINA 1599)