Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

kopa -y kôp ž.

1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, hŕba: k. štrku, snehu, sena; pohádzať veci na k-u

2. expr. veľké množstvo, hromada, hŕba: k. detí, starostí; stáť k-u peňazí veľa

3. stará miera (60 ks): k. vajec

hľadať ihlu v k-e sena; stáť, vyzerať ako k., kôpka nešťastia strápene;

kôpka -y -pok ž.

1. zdrob. k 1

2. expr. pekná k. dosť, veľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kopa ‑y kôp ž.; kôpka ‑y ‑pok ž.
kôpka ‑y ‑pok ž.

kôpka -ky kôpok ž. zdrob.

kopa kopy kôp ž. 1. ▶ súdržne, ale neusporiadane zhromaždené väčšie množstvo niečoho; väčšie množstvo jedincov blízko pri sebe; syn. hŕba, hromada: k. uhlia, hnoja, odpadkov; škatule úhľadne naskladané na kope; sypať, hádzať piesok na kopu; zmetať lístie na kopu; na stole ležala k. kníh; roztriediť kopu papierov; stáť v kope ľudí; stádo sa držalo v kope pohromade; žili na kope siedmi v malom byte tlačili sa; Mládenček má pod sebou kopu mäkkých vriec. [L. Ťažký]; V jednom rohu boli na kope skrútené koberce. [J. Kot]astron. kopa galaxií sústava veľkého počtu galaxií
2.kužeľovitý útvar uloženého sena: zhrabúvať seno do kôp; ľahnúť si do kopy sena; Nájdi si na nejakej čistine či lúke kopu sena. [V. Šikula]
3. trochu expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho: k. ľudí; mať kopu detí; v aute má kopu miesta; dostať kopu peňazí; v obchodoch človek stratí kopu času; nesmie zabudnúť na kopu drobností; Život je len kopa nečakaných jám. [E. Farkašová]
4. geol. ▶ morfologická vyvýšenina v teréne vypuklého zaobleného tvaru: travertínová k.
5. meteor.hustý (biely až sivý) oblak z vodných kvapiek a kryštálikov ľadu, kumulus: kopy sú ľahko pozorovateľné
6. hist. ▶ stará jednotka označujúca 60 kusov niečoho: k. vajec; k. snopov; ohodnotiť na šesť kôp strieborných grošov [P. Dvořák]
fraz. byť/vyzerať/tváriť sa/stáť ako kopa nešťastia byť utrápený, skľúčený; hľadať ihlu v kope sena nájsť hľadanú vec je veľmi málo pravdepodobné; mať kopu rečí veľa rozprávať a obyč. málo konať; zastaráv. žiť na kope žiť ako druh a družkaparem. malá kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; šťastie si skôr na veľkú kopu sadne v rozličných náhodných situáciách sa častejšie darí bohatému ako chudobnému
kôpka -ky kôpok ž. zdrob.: k. smetí; klásť kôpky tvarohu na cesto; sadiť fazuľu, zemiaky do kôpok; Košele a bielizeň poskladala do úhľadných kôpok na poličkách. [A. Vášová]; Za mestom v poli v kôpke sena som dočkal svitanie. [L. Ťažký]fraz. tváriť sa/vyzerať/sedieť ako kôpka nešťastia byť utrápený, skľúčený; pekná/riadna/slušná kôpka niečoho väčšie množstvo, väčší počet niečoho, dosť veľa: zarobil peknú kôpku peňazíkôpočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: dala si jednu kôpočku zmrzliny; kopisko -ka kopísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: bolo to riadne k. tehál; na chodníkoch sa utvorili kopiská snehu; čaká má k. práce

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kopa, -y, kôp ž.

1. niečo nahromadené, navŕšené, hromada, hŕba: k. kamenia, zeme, piesku;

pren. veľké množstvo niečoho: celá k. spisov, k. peňazí, k. otázok, myšlienok; k. ľudí veľa; doniesla kopu čistých tanierov (Tim.);

2. kopcovitý útvar, do akého sa ukladá seno al. ďatelina: k. ďateliny, k. sena;

3. geol. vyvrelinou utvorený kužeľovitý al. zvonovitý útvar na povrchu zeme;

4. staršia miera, 60, niekde i 50 kusov;

5. meteor. kopy druh oblakov, ľud. barance;

kôpka, -y, -pok ž. zdrob.: k. zeme, k. ďateliny, k. fazule; pren. zišla sa ich, je ich, je toho pekná k. hodne


kôpka p. kopa

kôpka ž. (kopka)
1. csl menší útvar z navŕšeného, navrstveného materiálu, hromádka, hŕbka: Ďe bou̯ úhor, tan sa voziu̯ hnoj na kuopke, ďe ďeťeľina, ta_na hŕbu (Lišov KRU); Mal som horáh nachistanú kvópku haluzá (Dol. Súča TRČ); Gazdzina viložila na stól kópku pérá a drápalo sa (Brestovany TRN); Kreminka śe uklada do kupki (Dl. Lúka BAR); kopka skal (Bobrov NÁM); kopka kameňa (Stanča TRB)
L. kupka ľudzi (Dlhé n. Cir. SNI) - skupinka; krucicova kopka (Koš. Hámre KOŠ), točkova kupka (Kanaš PRE) - krtínec; mravšecá kopka (Chyžné REV), brameňakova kopka (Hrabkov PRE), mračkova kupka (Abrahámovce BAR) - mravenisko
F. len taká kópka ho bola (Lukáčovce HLO) - bol vychudnutý a od zoslabenia zhrbený; je jak kópka ňešťasťá (Lapáš NIT) - veľmi nešťastný
2. čiast. strsl a zsl, vsl homoľovitý útvar z (ešte nedosušeného) sena, ďateliny a pod.: Seno zme hrabali na kópki (Trakovice HLO); Jatelinu poskladáme do kúpek, abi nezmokla (Skalica); Ked iśče śeno ňedosušene, śe zhrabe a posklada do kopkoch (Rankovce KOŠ)
3. miest. strsl, čiast. jzsl útvar z obilných snopov uložených na poli, (pol)kríž: Do edné kopki iďe štrnác snopó (Sirk REV); Na kríži žita bíval farár, jačmeň sa dával do kópek (Vinosady MOD); Kríž boli dve kópki (Biely Kostol TRN); Na režnú kúpku moseu̯ dad hospodár deviet snopú (Štefanov SEN); kuopke (Habovka TRS); kópka (Cinobaňa LUČ)
4. čiast. strsl, zsl, miest. vsl pyramídovitý, z vnútornej strany prázdny útvar zo sušiacich sa konopí, ľanu, kukuričných bylí ap.: Silní vetér porozhadzuval kuópki lenu (Vaďovce MYJ); Žitniščo sa virúbalo a postavalo do kópek (Brestovany TRN); Poumivaju śe (konope) f tej vodze a do kopkoch śe kladzu (Sokoľ KOŠ); kuopka (Šuľa MK)
5. časť z celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu, podiel: A jag zahinula (krava), ta še rubalo na valaľe na kopki podľa čisla hiži, žebi ten človeg ňebul calkom škodni (Kokšov-Bakša KOŠ); kôpočka i kôpčička ž. zdrob. expr. k 1, 2: Tia kopoški su plano pokladenia (Kameňany REV); Toho sena ni velé, taká kopšiška (Brusník REV); Kvopečka peňazvo ho zvábela (Čičmany ŽIL); Ku večeru zme pohrabaľi śeno na kopečki (Spiš. Štvrtok LVO)


kôpočka p. kôpka

kopa ž
1. hromada, hŕba: sena do kuop zwažati (LIKAVA 1626 U2) kopu chotarni chodili opacovat (PUKANEC 1724) hŕbu kamenia na hranici chotára; kopi hnogowe rosmetat (s. l. 1753); požatý hrach kládáwa se na wysoké hromady neb kopy (HRK 1773); chrastya narubaneho dwe lahodne kopi (NOROVCE 1774); zbožga z kuop kradol (LIPTOV 18. st)
2. miera nevymláteného obilia (50-52 snopov): dal gsem žita kuop 5, pssenicze kuop 5, gacžmena kuop 5 (SLIAČE 1592); zbožje w križoch aneb w kopach spocžitane (TRENČÍN 1716)
3. pl druh mrakov, barančeky: už sú kopy na doline, už je deň (AD 18. st)
4. počtová jednotka, 60 kusov: kopu wagecz (BUDATÍN 1478 SČL); kopu pstruchow (KREMNICA 1569 KL); kopa ma 60 kusu (TPo 1729); yablk pul kopy aneb trycat (KLe 1740);
x. pren expr buh mi celu kopu djtek dal (SP 1696) veľa
5. peňažná jednotka obsahujúca 60 grošov: (strieborný riad) zastawili w pieti a w sedmidessati kopach grossy (Č. KAMEŇ 1507 SČL); powinen bude nam zeme k rukam wipustitj, a to pod kopu (TRENČÍN 1666) pod pokutou 60 grošov; -ný1, -ový príd k 4: (o práci) odmeňovaný odpočtu 60 kusov, od kopy: kopneg roboty sklenic na wino, na pivo, ratagice do každej kopy no 60 (LIKAVA 1629 U2); k 5: dal mu žita 2 lukna, stul kopowy a podbrussek lissti (P. ĽUPČA 1611); kucharowi honorarium platna kopoweho riffi 4 per d 40 (ŽILINA 1724) kt. stojí kopu grošov; subst kopné [-é, -ô] s poddanská dávka z úrody vymeriavaná podľa počtu zberaných kôp: terragium ide kopne dictum (TURIEC 1580); sedem kop, ktere (pánovi) podle obycžege aneb zwyku kopneho meli dati (TRENČÍN 1581); wyznala, ze to kopnuo Sebastian bral (s. l. 1581 E); od těch (polí) se kopné dawa faraři (VARÍN 1611 E); zem, kteru roki z kopneho obsiewal (NOVÁKY 1693); kôpka dem expr k 1: gednu kuopku sena (KOŠŤANY 1660); k 4: kupily se dwe kuopky pstruhov (ŽILINA 1599)

kôpka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kôpka
G (bez) kôpky
D (ku) kôpke
A (vidím) kôpku
L (o) kôpke
I (s) kôpkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kôpky
G (bez) kôpok
D (ku) kôpkam
A (vidím) kôpky
L (o) kôpkach
I (s) kôpkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KÔPKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 47×, celkový počet lokalít: 22, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZÁZRIVÁ STRED (obec ZÁZRIVÁ), okr. DOLNÝ KUBÍN – 9×;
VEĽKÝ BYSTEREC (obec DOLNÝ KUBÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN – 4×;
JAMNÍK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
NOVÁ BAŇA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 3×;
TURANY, okr. MARTIN – 3×;
ČEĽADINCE, okr. TOPOĽČANY – 2×;
BEHYNCE (obec VEĽKÉ RIPŇANY), okr. TOPOĽČANY – 2×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
HAVRANIA (obec ZÁZRIVÁ), okr. DOLNÝ KUBÍN – 2×;
KOZINSKÁ (obec ZÁZRIVÁ), okr. DOLNÝ KUBÍN – 2×;
...
na stôl kôpku rubľov sur la table quelques roubles
päť kôpok a každý cinq parts, et chacun

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu