kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.
1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;
pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi
2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i
● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;
konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah
● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;
koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. k 1, 2
2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;
koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. ku koník
2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;
konisko -a -nísk s. i m. zvel.
kôň koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m. 1. ▶ domáce zviera bielej, hnedej, čiernej al. strakatej farby s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky, využívané na ťahanie al. jazdenie: čistokrvný, divoký k.; chladnokrvný, teplokrvný k.; arabský, ruský ťažný k.; dostihový k. určený na pretekanie; grošovaný k. majúci svetlú srsť s tmavými škvrnami; vraný k. majúci čiernu srsť; erdžanie, odfrkovanie koní; chov koní; cválať, jazdiť, nosiť sa na koni; orať, voziť tovar na koňoch; podkúvať kone; zapriahnuť kone do koča, voza; vypriahnuť, odstrojiť kone; dať koňovi ohlávku; poháňať, šibať kone; na lúke sa páslo stádo koní; Pred dedinou kočiš nezvládol splašené kone a hintov sa zviezol do priekopy. [P. Andruška]; Uznal však, že tomu, kto nemá koňa, aj somár musí byť dobrý. [M. Urban]; pren. biela sipiaca krv v útrobách železných koní v rušňoch □ zool. kôň domáci Equus caballus; inform. trójsky kôň škodlivý softvér obyč. kompromitujúci bezpečnosť systému, ↗ i fraz. □ hojdací kôň detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb vpred a vzad; slncový, slnečný kôň rozprávková bytosť 2. pl. G koňov expr. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často v nadávkach): k. jeden sprostý!; začali mu nadávať do hlupákov a koňov; A ten kôň, samozrejme, je zalezený v izbičke a číta. [K. Jarunková] 3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s dlhým pevným chrbtom potiahnutým kožou, na ktorom môžu byť pripevnené drevené držadlá umožňujúce gymnastické cvičenie: skákať na telocviku cez koňa po dĺžke, po šírke; cvičenie na koni je mužskou disciplínou gymnastického viacboja 4. neodb. ▶ šachová figúrka pohybujúca sa po poliach do tvaru písmena L, šach. jazdec: biely, čierny k.; ťahať, pohybovať koňom; Mrak, ktorý visel nad televíznou anténou na streche dievčenského internátu, formoval sa do tvaru šachového koňa. [Ľ. Petraško] 5. fyz. ▶ stará jednotka výkonu, konská sila: historický pretekársky automobil s motorom s výkonom 35 koní ◘ fraz. bežať ako splašený kôň veľmi rýchlo utekať, ísť; byť veľký/mocný ako kôň byť veľmi veľký, veľmi silný; byť uťahaný/unavený ako kôň byť veľmi vyčerpaný; kopať ako kôň kopať silno (a bolestivo pre zasiahnutú osobu); prísť ako na koni prísť, dostaviť sa veľmi rýchlo; rehotať sa ako kôň smiať sa s odkrytými zubami a hlasno; robiť/drieť ako kôň ťažko a veľa pracovať; trpieť ako kôň veľmi trpieť; zbiť niekoho ako koňa veľmi zbiť, nabiť niekoho; ani štyri páry koní ho nedohonia ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa; publ. biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; byť na koni mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia; čierny kôň [zápasu, pretekov, volieb] tajný tromf, favorit; hľadať princa na bielom koni al. čakať na princa na bielom koni (o dievčati, o žene) túžiť po ideálnom, vysnívanom životnom partnerovi, mať často nereálne očakávania; hľadieť na niekoho al. rozprávať sa s niekým z vysokého koňa byť namyslený, povýšený; mať IQ hojdacieho koňa mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy; nedostane ho tam ani pár/ani párom koní o situácii, keď niekto nechce niekam za žiadnych okolností ísť; staviť na jediného koňa mať jediného favorita; staviť na správneho/nesprávneho koňa rozhodnúť sa pre správnu, nesprávnu osobu, konať správne al. nesprávne; to je aj na koňa veľa/mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; trójsky kôň lesť, úskok (podľa gréckej mytológie, keď sa Odyseus so svojím vojskom dostal do opevnenej Tróje v obrovskom drevenom koni); vysadiť niekoho na koňa dať niekomu moc; vziať niekoho na koňa posadiť si, obyč. dieťa, obkročmo na plecia ◘ parem. darovanému koňovi na zuby nepozeraj nekritizuj darovanú vec; keď kôň zdochýna, najväčšmi kope al. zdochýnajúci kôň najviac kope najviac sa človek bráni v bezvýchodiskovej situácii, keď je bezmocný; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; od roboty [aj] kone dochnú človek by sa nemal preťažovať; prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra ▷ zdrob. ↗ koník1; zdrob. ↗ koníček; konisko -ka pl. N -ká G konísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: tučný, zavalitý k.; mohutné koniská dupocú kopytami; Neváhali odbúrať ani hradby, len aby konisko prešlo cez úzku bránu. [Milan Ferko]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku • statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát • podstavec: podstavec s kvetmi • pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult • koza • kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva • slang. štafľa (maliarsky stojan)
kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.
1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;
pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku
● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;
2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;
3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;
konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;
koník1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;
koníček, -čka, mn. č. -čky m.
1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;
2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)
(jeden) kôň; (bez) kôňa, koňa; (ku) koňovi, kôňovi; (vidím) kôňa, koňa; (ó) kôň!; (o) koňovi, koni, kôňovi; (s) koňom, kôňom;
(dvaja) kone; (bez) koňov; (ku) koňom; (vidím) kone; (ó) kone!; (o) koňoch; (s) koňmi;
(jeden) kôň; (bez) koňa; (ku) koňu; (vidím) koňa; (ó) kôň!; (o) koni; (s) koňom;
(dva) kône, kone; (bez) koňov, koní, kôňov; (ku) koňom, kôňom; (vidím) kône, kone; (ó) kône, kone!; (o) kôňoch, koňoch; (s) kôňmi, koňmi;