kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.
1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;
pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi
2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i
● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;
konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah
● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;
koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. k 1, 2
2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;
koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. ku koník
2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;
konisko -a -nísk s. i m. zvel.
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku • statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát • podstavec: podstavec s kvetmi • pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult • koza • kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva • slang. štafľa (maliarsky stojan)
kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.
1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;
pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku
● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;
2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;
3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;
konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;
koník1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;
koníček, -čka, mn. č. -čky m.
1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;
2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)
(jeden) kôň; (bez) kôňa, koňa; (ku) koňovi, kôňovi; (vidím) kôňa, koňa; (ó) kôň!; (o) koňovi, koni, kôňovi; (s) koňom, kôňom;
(traja) kone; (bez) koňov; (ku) koňom; (vidím) kone; (ó) kone!; (o) koňoch; (s) koňmi;
(jeden) kôň; (bez) koňa; (ku) koňu; (vidím) koňa; (ó) kôň!; (o) koni; (s) koňom;
(dva) kône, kone; (bez) koňov, koní, kôňov; (ku) koňom, kôňom; (vidím) kône, kone; (ó) kône, kone!; (o) kôňoch, koňoch; (s) kôňmi, koňmi;