Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi

2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i

● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah

● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. ku koník

2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;

konisko -a -nísk s. i m. zvel.

kôň G a A koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m.

kôň koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m. 1. ▶ domáce zviera bielej, hnedej, čiernej al. strakatej farby s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky, využívané na ťahanie al. jazdenie: čistokrvný, divoký k.; chladnokrvný, teplokrvný k.; arabský, ruský ťažný k.; dostihový k. určený na pretekanie; grošovaný k. majúci svetlú srsť s tmavými škvrnami; vraný k. majúci čiernu srsť; erdžanie, odfrkovanie koní; chov koní; cválať, jazdiť, nosiť sa na koni; orať, voziť tovar na koňoch; podkúvať kone; zapriahnuť kone do koča, voza; vypriahnuť, odstrojiť kone; dať koňovi ohlávku; poháňať, šibať kone; na lúke sa páslo stádo koní; Pred dedinou kočiš nezvládol splašené kone a hintov sa zviezol do priekopy. [P. Andruška]; Uznal však, že tomu, kto nemá koňa, aj somár musí byť dobrý. [M. Urban]; pren. biela sipiaca krv v útrobách železných koní v rušňoch □ zool. kôň domáci Equus caballus; inform. trójsky kôň škodlivý softvér obyč. kompromitujúci bezpečnosť systému, ↗ i fraz. □ hojdací kôň detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb vpred a vzad; slncový, slnečný kôň rozprávková bytosť
2. pl. G koňov expr. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často v nadávkach): k. jeden sprostý!; začali mu nadávať do hlupákov a koňov; A ten kôň, samozrejme, je zalezený v izbičke a číta. [K. Jarunková]
3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s dlhým pevným chrbtom potiahnutým kožou, na ktorom môžu byť pripevnené drevené držadlá umožňujúce gymnastické cvičenie: skákať na telocviku cez koňa po dĺžke, po šírke; cvičenie na koni je mužskou disciplínou gymnastického viacboja
4. neodb. ▶ šachová figúrka pohybujúca sa po poliach do tvaru písmena L, šach. jazdec: biely, čierny k.; ťahať, pohybovať koňom; Mrak, ktorý visel nad televíznou anténou na streche dievčenského internátu, formoval sa do tvaru šachového koňa. [Ľ. Petraško]
5. fyz. ▶ stará jednotka výkonu, konská sila: historický pretekársky automobil s motorom s výkonom 35 koní
◘ fraz. bežať ako splašený kôň veľmi rýchlo utekať, ísť; byť veľký/mocný ako kôň byť veľmi veľký, veľmi silný; byť uťahaný/unavený ako kôň byť veľmi vyčerpaný; kopať ako kôň kopať silno (a bolestivo pre zasiahnutú osobu); prísť ako na koni prísť, dostaviť sa veľmi rýchlo; rehotať sa ako kôň smiať sa s odkrytými zubami a hlasno; robiť/drieť ako kôň ťažko a veľa pracovať; trpieť ako kôň veľmi trpieť; zbiť niekoho ako koňa veľmi zbiť, nabiť niekoho; ani štyri páry koní ho nedohonia ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa; publ. biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; byť na koni mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia; čierny kôň [zápasu, pretekov, volieb] tajný tromf, favorit; hľadať princa na bielom koni al. čakať na princa na bielom koni (o dievčati, o žene) túžiť po ideálnom, vysnívanom životnom partnerovi, mať často nereálne očakávania; hľadieť na niekoho al. rozprávať sa s niekým z vysokého koňa byť namyslený, povýšený; mať IQ hojdacieho koňa mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy; nedostane ho tam ani pár/ani párom koní o situácii, keď niekto nechce niekam za žiadnych okolností ísť; staviť na jediného koňa mať jediného favorita; staviť na správneho/nesprávneho koňa rozhodnúť sa pre správnu, nesprávnu osobu, konať správne al. nesprávne; to je aj na koňa veľa/mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; trójsky kôň lesť, úskok (podľa gréckej mytológie, keď sa Odyseus so svojím vojskom dostal do opevnenej Tróje v obrovskom drevenom koni); vysadiť niekoho na koňa dať niekomu moc; vziať niekoho na koňa posadiť si, obyč. dieťa, obkročmo na plecia ◘ parem. darovanému koňovi na zuby nepozeraj nekritizuj darovanú vec; keď kôň zdochýna, najväčšmi kope al. zdochýnajúci kôň najviac kope najviac sa človek bráni v bezvýchodiskovej situácii, keď je bezmocný; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; od roboty [aj] kone dochnú človek by sa nemal preťažovať; prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra
▷ zdrob. ↗ koník¹; zdrob. ↗ koníček; konisko -ka pl. N -ká G konísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: tučný, zavalitý k.; mohutné koniská dupocú kopytami; Neváhali odbúrať ani hradby, len aby konisko prešlo cez úzku bránu. [Milan Ferko]

kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.

1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;

pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku

● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;

2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;

3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;

konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;

koník¹, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;

koníček, -čka, mn. č. -čky m.

1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;

2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)

konisko p. kôň

kôň m.
1. csl domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie (zool. Equus): Buďeš poháňať koňe (Tek. Breznica NB); Koňe na maštaľi dúpaľi kopitámi (Podmanín PB); Koňe cahaľi gapeľ (Rankovce KOŠ)
L. uhorskie koňe (Turíčky LUČ), maďarskie koňe (Majer BB), polskie koňe (Brehy NB), štajerské kone (Častkovce NMV), huculske koňe (Smižany SNV), lachké uherské kone (Brestovany TRN) - rozličné plemená koní; krvočerní kón (Blatné MOD), rišaví kúň (Stupava BRA), grošati koň (Spiš. Štvrtok LVO), pálení kúň (Rozbehy SEN), makoví kón (Blatné MOD), burí kuoň (Hor. Lehota DK), lisí kón (Modranka TRN) - názvy koní podľa sfarbenia; kešaví kón (Modranka TRN, Šurany NZ) - s bielymi, resp. bielymi a chlpatými lýtkami; makí kón (Blatné MOD), tvrdí kón (Modranka TRN) - citlivo, resp. menej citlivo reagujúci na tlak zubadla; taškí kón (Šurany NZ), vozárski kuoň (Vráble), robotní kón (Trakovice HLO), koň do roboti (Stanča TRB) - ťažný; parádne kón (Málinec LUČ), ľechki kuň (Závadka SOB), kočároví kón (Brestovany TRN) - jazdecký al. do ľahkého povozu; bosí kuoň (Kaľamenová MAR) - nepodkutý; zakuvaní kuoň (Prochot NB) - pri podkúvaní zasiahnutý klincom do citlivej časti; područni kuň (Niž. Hrabovec VRN), ručni koň (Spiš. Tomášovce SNV), náruční kvón (Myjava), brázni kuoň (Kaľamenová MAR), ocební kuoň (Kokava n. Rim. RS), vellajší kón (Rakovice PIE), ojňí kuoň (Tek. Nemce ZM), drukovi kuň (Kačanov MCH) - v záprahu na pravej strane; sedloví kvón (Myjava), sební kuoň (Detva ZVO), pocebňí kuoň (Lokca NÁM), ksebňí kón (Turíčky LUČ) - v záprahu na ľavej strane; záduchľavej kón (Málinec LUČ), zdemavičnej kón (Bystrička LUČ), zdichavišní kvan (Sása RS), glgaviční kuoň (Kaľamenová MAR) - s poruchou dýchania; kachovití kuoň (Vráble), kechaví kuón (Betliar ROŽ), skachovení kón (Brestovany TRN) - majúci kach; jankovití kuoň (Kaľamenová MAR), korelistí kón (Brestovany TRN), zmišení kúň (Rozbehy SEN) - s poruchou vedomia
F. drhňe ako kuoň (Žaškov DK), robila jako kuoň (V. Bielice TOP) - veľa a ťažko; do roboti je aňi kuoň, keď dobre ťahá (Detva ZVO) - je veľmi pracovití; hodzi jak paradni koň (Markušovce SNV) - hrdo, pyšne; pochabí ako mladí kvan (Sirk REV) - veľmi; aňi na koňi ho nechiťí (Mokrý Háj SKA) - veľmi rýchlo beží; ten_e na koni (Lukáčovce HLO), von už na koňu (Brezina TRB) - je si vedomý svojej prevahy; kerí kvóň najliép ťahá, toho najvác pošibávajú (Bošáca TRČ) - od toho, kto dobre, spoľahlivo pracuje, sa žiada stále viac; kuón má štiri nohi, a potkne sa (Vaďovce MYJ) - nikto nie je neomylný; stariho koňa je zle za uši ťahať (Rim. Píla RS) - v pokročilom veku sa človek už ťažko učí; koňoj brad bul aj budze (Rakovec n. Ond. MCH) - bol aj ostane hlúpy; paropkovi je koň śedlani a dziefke ľem čekani (Spiš. Štvrtok LVO) - mládenec si vyberá dievča; dal si ho na kona (Lančár PIE) - posadil si ho na plecia; zrobic koňa (Dl. Lúka BAR) - tkáč. urobiť chybu pri snovaní
2. csl pejor. hlúpy človek, hlupák (v nadávkach): Takí starí kuoň! (V. Bielice TOP); Ti kóň jeden sprostí, čo ňekukáš pod nohi! (Lapáš NIT)
3. žit, zsl, miest. vsl (obyč. ako dvojslovný názov) skákavý lúčny hmyz, zool. kobylka (Locusta) al. koník (Oedipodum): Na sene ti kone skáčú, len takí frkot (Bzince p. Jav. NMV); Ke_dzme pásli husi, chitali zme strniščové kone (Brestovany TRN); Jak tá misa bola položená na ton strnišči, skákali tan tí zelené kone (Modranka TRN); strňiskoví kuoň (Vrtižer PB); poľňie koňe (Rosina ŽIL); rosní kón (Bíňovce TRN); vraňie koňe (Vieska n. Žit. ZM); vraní kón (Hody GAL); zeľení kuoň (Lazy p. Makytou PCH); hrabi kuň (Čierne Pole VK)
4. čiast. strsl a zsl stojan na pílenie dreva (v jzsl a jtrenč obyč. s prívlastkom piluvácí): Dáme drevo na koňä a píľime ho (Kraľovany DK); Tú sáhovicu si dám na koňa, tak sa lepší píli (Ludanice TOP); piluvácí kón (Trakovice HLO, Modranka TRN, Kubrica TRČ)
5. podstavec z kratšieho hranola al. brvna a z dvoch párov šikmo vsadených nôh (pod lešenie, pri kresaní dreva a pod.), koza: Chiži bole zloženej dva koňe, čo chlapi na ňih drevo kresávajú, na tej sa položile tej šarage zo sviňov (Čelovce MK); kvón (St. Turá NMV)
6. čiast. jstrsl a jzsl klátik s nákovkou, príp. so zapravenou lavičkou na klepanie kosy: Tan_e kosa pri koňi (Málinec LUČ); Doma sa kosa kuvala na kuvácén koni (Brestovany TRN); kúň (Sotina SEN)
7. deb. hlavica strúhacej lavice: Keď mau̯ napackanuo na šingľia, tak to brau̯ do takího koňa (Tajov BB); kvoň (Kys. N. Mesto)
8. drev., remes. stojan na sušenie
a. olúpanej kôry (určenej na ďalšie spracovanie): Kuori sa dávaľi do koňä - zbili sa takie sochi dve a navrch sa dala lata (Pokryváč DK)
L. robiť koňe (Zázrivá DK) - ukladať kôru na sušenie
b. koží al. súkna: Súkno sa dalo potom ces kona (Pribylina LM); kvón (Brezová p. Brad. MYJ)
9. hrebeň slamenej strechy vo forme pristrihnutej konskej hrivy: U náz bola zanáška z lemázi na hrebeni strechi a Trakovicáh aj kona z došék spravili (Brestovany TRN)
10. drevený príklop na hrebeň slamenej strechy (dva drúčky spojené pri jednom konci do ostrého uhla): Už bolo treba len koňe pozakladaď a strecha bola hotová (Prochot NB); koňe (Opava MK); kún (Turá Lúka MYJ)
11. hloh vrchný snop zakrývajúci klásie snopov uložených do kríža: Dáme na kríž aj kona? (Trakovice HLO)
L. kríž na kona (Trakovice HLO) - obilný kríž so šikmo uloženým snopom navrchu
12. záh dlhý vankúš slúžiaci ako ozdoba na ustlanú posteľ: Takí dúhí poštár, temu sme ríkali kúň (Kunov SEN)
L. poštárki postavené na koňa (Hlboké SEN) - vankúše uložené kolmo na ustlanú posteľ; perina uložená na koňa (Lipt. Mikuláš) - ozdobne uložená perina na voze pri prevážaní mladuchinho rúcha
13. pov, jtrenč súčasť krosien, páka zaisťujúca ozubené koleso na vrchnom návoji: kvón (Kostolné MYJ); kvóň (Kostolná TRČ)
14. detv, novohr časť pluhu slúžiaca na regulovanie hĺbky orby, stlpica: kuoň (Detva ZVO); kuom (Šuľa MK); kón (Turíčky LUČ)
15. žit, jnitr nástroj na plnenie čriev: To má šťiri nohi, je ďiera a takí vrh z rúlkov a tín sa naďievalo, to bóv kvon na hurki (V. Maňa VRB); kóň (Nitr. Hrádok NZ)
16. vin.
a. jstrsl viničný prút ponechaný na veľa očiek na bohatšiu úrodu al. potápanie: Nahaľi s kŕča aj dva-tri prúti celie, priviazaľi k ťíkan a tie zeľenie prúti volaľi koňe (Čajkov LVI); Dva prúti sa celkom ňezrežú, no to je akože: koňe som nahau̯ (Sklabiná MK)
b. jzempl viničný výhonok bez plodu: Obnoška pres fircika je kuň (Kaluža MCH); konisko, konsko s. i m. i konšte s. zvel. expr. k 1, 2: Šag máme koniská, vitáhneme tích štrnás krížov (Dechtice TRN); Take koňisko chce žrec (Dl. Lúka BAR); Také konščo už aj niéčo utáhne! (Bošáca TRČ); Takí starí koňisko! (V. Bielice TOP); Kade to ideš, ti konisko sprostí?! (Malženice HLO)
F. konská jak stodoli (Dol. Súča TRČ) - veľmi veľké; narobení jak takí konisko (Brestovany TRN) - veľmi vyčerpaný

konsko p. kôň

konšte p. kôň

koňací p. kôň

kôň [kôň, kúň, kóň] m zool
1. kôň domáci Equus caballus: kuon byl bosy (ŽK 1473); na prednye kone sstwerne, na zadnye kone cžtwerne (KRUPINA 1695); rezanich koni (DUBNICA n. V. 1731); neobrezany konowe (PP 1734) žrebci; wyrezany kun (WU 1750); hornge diwge koňe se ukrotit dagj (PR 18. st);
x. pren expr rekl mu: ty starý kuoň (MKH 1799) nadávka
L. jazdný, rajtársky k., k. hingst jazdecký kôň: lepssj gest raytarskjch konj užiwaty (KoB 1666); caballus: kuň gjždny, kuň hyngst (WU 1750); kone pessyeho (TRENČÍN 1646) nezapriahnutého; hintovný, kočný, vozný, vozový, vozársky, zápražný k. určený na záprah: cžtiri kone wozne (H. MIČINÁ 1576); kone wozarske (LIETAVA 1607); konie zaprazne čtyri (T. TURNÁ 1632); curilis eqvus: wozny kúň; carpentarius eqvus: hintowny aneb wozowy kúň (KS 1763); sciuges: wozný neb kočný kone (VLS 18. st); náručný, po(d)vodný k., k. na ruke na pravej strane záprahu: uzdenica na puodwodneho kona (B. BYSTRICA 1692 E); parippus: kún na rúce (NP 17. st); paraveredus: kún powodny, náručny kúň (KS 1763); uzda na kona sedloweho (TRENČÍN 1726) na ľavej strane záprahu; (na rýchlosť) lepssj gest raytarskjch konj užiwaty nežly počtarskych (KoB 1666); kun sluneczny (VT 1648) podľa mytologických predstáv ťahal voz so slnkom; krydlaty kuon (PG 1656) pegas; morský, nílsky, vodný k. zool hroch obyčajný Hippopotamus amphivius: morske potwory yako morskj kuon (KoB 1666); campa: kun wodny (KS 1763); Rosmarus: njlský kůň; Hippotamus: morskj konj, njlský kůň (GU 1793); wodnj kuň w Egypte bydljcý; morský neb wodnj kuň od slona dlaužssj, ale mnohem nižssj (BH 1798)
F. darowanym konom nelapeg se k zubom nekritizuj dar; darmo konom hwizdat, když gich mass napagat (BV 1652) nesprávne si počínať; kůň má štiry nohy a predce se potkne každý môže urobiť chybu; pozde maštal zavírati, když pes kone již potratí neskoro je ľutovať chybu; na konj sedj, a koňa hledá zbytočne robí niečo; owes konowy nezatežj dobrého nezaškodí; oko paňske tučne kone činj pri práci je potrebný dozor; kdo nemůže kone mjt, aby chodil pěssy (SiN 1678) človek sa má správať podľa svojich možností; koho pochwálíss do očy, vssadíss ho na koňa povzbudíš ho, dodáš mu odvahu; budess gim za koňa budú nad tebou panovať (GV 1755); neumrem na slame les na konyj (KC 1791) v boji; pracugeme gako kone od rana do wečera (DS 1795) veľmi veľa, veľmi ťažko
2. tesárska podpera, koza: drewenny kuony 1 (DUBNICA n. V. 1720); cantherii fabrorum: kúň aneb koza, na kterég brwno okresawagú (KS 1763)
3. podložka do pece: yeden kuon zelezny, co do pecy nan drwa kladu (ZVOLEN 1588); kuon do peczi zelezni (KRUPINA 1691); zelezny zlomeny kuon bez nohy (BYSTRIČKA 1725); koňov príd privl k 1: ungula cabalina: koňowé kopito (KS 1763); koňací, konský [-n-, -ň-] príd
1. ku kôň 1: sswecz konske kože wirabaty nema (CA 1579); robotu tak konsku gako pessi wjkonawati (BUDATÍN 1692) s konským záprahom; w mastaly konskeg (BOBROVNÍK 1701); konske porcie (NEMČIŇANY 1727 LP) poplatky od koní; mola asinaria: mlyň koňsky poháňaný konskou silou; veterinarius: koňsky lékar veterinár; archippocamus: koňsky mjstr správca konice (KS 1763); od koňských kupcu kone kupowati gest nebezpečno (HRK 1773) od priekupníkov; pleťené z konskích wlasuw (BPr 1787) z vlásia; (Turci) gen ribami žigu, pritom krawske mleko y konacje magu (KCS 18. st)
L. zool buprestis: koňsky ssrsseň hmyz z čeľade ovadovitých Tabanidae; scarabeus: koňsky chrobák (KS 1763) chrobák z podčeľade lajniakov Gedrupinae; Reitwurm: konjsky chraust, konskj chrobák (GU 1794) krtonoh obyčajný Gryllotalpa gryllotalpa; Pferdlaus: konska mucha (KrN 1795) larvorodka konská Hippobosca equina;
x. bot k-á mäta, mätka
a. mäta sivá Mentha pulegium: mata konska (HL 17. st); mentastrum: polny mětka aneb kónská (KS 1763)
b. mäta vodná Mentha aquatica: balsamita seu Sisimbrium: mata konska (HL 17. st); k-á šťava, k. štiav, štiavik rastliny z rodu štiav Rumex: koňsky sstiawik (NP 17. st); konská sstawa (PL 1787); konsský sstáw (LF 1791); konske kopyto (HL 17. st) podbeľ liečivý Tussilago farfara; wetssjho konskeho kopyta kořen (TT 1745) rastliny z rodu deväťsil Petasites; konskj lednjk (HT 1760) rastlina z rodu poľadenec Tetragonolobus; lotos: koňská bylina rastlina z rodu ľadenec Lotus: eqvi ferum: kónsky ocas (KS 1763) rastlina z rodu praslička Equisetum
2. jazdecký: magister eqvitum: kapitán konjkúw - kóňsky
L. eqvitatum habet magnum: weliké kónske wogsko má jazdu, jazdectvo (KS 1763); subst k. m poddaný odbavujúci pracovnú povinnosť s konským záprahom: koňsky budu cely tiden uhory branit (ORLOVÉ 1768)
P. tpn Kunzka ( 1350), Konzka ( 1368 Konská VSO); monticulus Konhora (v Krasňanoch 1362);
x. atpn Johannem Konya (v Tekove 1425)

koňov(ý) p. kôň

konský p. kôň