kód -u m.
1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.; inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom; obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov
2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch
3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;
kódový príd.: k-á skratka; k-é relé
kód kódu pl. N kódy m.
kód kódu pl. N kódy m. ⟨fr.⟩ 1. odb. ▶ systém znakov (písmen, číslic a pod.) a pravidiel určených na prenos informácie; predpis, ktorým sa prevádza, transformuje jedna sústava znakov na oznámenie správy do inej sústavy znakov: číselný k. dohodnutý systém pravidiel na priraďovanie významu k znakom al. signálom; čiarový k. identifikačný systém na označovanie druhu tovaru a iných dôležitých údajov; bezpečnostný k.; blokovací k. mobilného telefónu; k. lekára, zdravotnej poisťovne; jednoznačnosť, zrozumiteľnosť kódu; ovládať k.; označiť výrobky kódom; priradiť k. správe; elkom., inform. dvojkový, binárny k. priraďujúci každej informácii usporiadanú množinu dvojhodnotových signálov; telegrafný, ďalekopisný k. prevádzajúci elektrické, optické al. iné signály do sústavy jazykových znakov; inform. analógový k. systém zobrazovania spojito v čase al. v závislosti od inej fyzikálnej veličiny; číslicový, digitálny k. spracúvajúci dáta a informácie vo forme číslic; dekadický k. pracujúci v desiatkovej číselnej sústave; prístupový, autorizačný k. udeľujúci prístup k niečomu; zdrojový k. program v tvare, v ktorom bol pôvodne vytvorený; ekon. bankový k. číselný al. slovný znak používaný v medzinárodných bankových transakciách s cieľom zvýšiť úspornosť a zrýchliť prenos správ; PIN k. platobnej karty osobné identifikačné číslo držiteľa karty umožňujúce platobný styk a zaručujúce ochranu karty pred jej zneužitím; geod. k. mapy odkazový symbol na rýchle vyhľadanie a spätné uloženie mapy 2. lingv. ▶ systém jazykových znakov, jazyk: abecedný k.; jazykový k.; prepínanie kódov prechod z jedného jazyka do druhého al. z jedného jazykového útvaru do druhého (napr. z nárečia do spisovnej podoby); Jeho [Slobodovho hrdinu] jazyk, vyjadrovací kód, sa riadi tými istými princípmi ako kód umelecký. [V. Mikula] 3. voj. ▶ systém znakov používaných na utajenie skutočného obsahu správy prenášanej médiom (napr. telefónom, telegrafom, rádiom), šifra: tajný, šifrovací, dešifrovací k.; zadať kombináciu kódov; zabudnúť, rozlúštiť k.; vysielať správy v kóde 4. genet. ▶ súhrn vrodených vlastností uložených ako vzorec v chromozómoch, genetická informácia predurčujúca povahové znaky jedinca: genetický k. ľudskej DNA
kód -u m. ‹f›
1. odb. predpis na prevádzanie jednej sústavy znakov na oznamovanie správ do inej takejto sústavy: kyb. súbor znakov a pravidiel na vyjadrenie informácií; oznam. tech. transformácia charakteristických vlastností správy vyjadrená skupinami impulzov prenášaná naraz; sériový k. skupina impulzov prenášaná za sebou; telegrafný k. predpis na prevod elektrických, optických al. iných signálov do sústavy jazykových znakov; ďalekopisný k.; výp. tech. dohodnutý systém pravidiel na jednoznačné priradenie významu k znakom al. signálom; analógový k. udávajúci zobrazenie na fyzikálne veličiny ako na spojité signály; číslicový k. zobrazujúci informácie na nespojité fyzikálne signály; dekadický k.; polygr. (v reprografii) optický al. mechanický znak al. súbor týchto znakov pri mikrozáznamoch umožňujúci triedenie a ľahké vyhľadávanie: polohový, čiarový k.; voj. sústava dohovorených znakov, skratiek a symbolov nahrádzajúcich bežnú terminológiu pre potrebu utajenia
2. genet. genetický k. mechanizmus určovania sledu aminokyselín v peptidickom reťazci pri biosyntéze bielkovín, súbor kodónov;
kódový príd.: k-é slovo; oznam. tech. k-á modulácia; k-á skupina; k. spínač, vysielač