kázeň -zne ž.
1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.
2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.
3. správ. disciplína, poriadok
□ mať k. kázať; držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho
kázeň kázne kázní ž. (i o čom) 1. ▶ duchovný príhovor kňaza k veriacim počas bohoslužby založený na voľnom výklade vybraného biblického textu a jeho aplikácii na náboženský i praktický život, homília: nedeľná, sviatočná k.; k. na tému rodiny; vypočuť si dobrú k. o odpúšťaní a láske; diakon vo svojej kázni pravdivo pomenoval negatívne javy našej spoločnosti; dôležitý vplyv na kázne mala latinčina; Každú sobotu si otec pripravuje kázne a dakedy aj pohrebnú reč. [P. Bunčák] □ mať kázeň kázať 2. hovor. ▶ slová, reč s cieľom poúčať al. pokarhať, dohováranie, poúčanie, napomínanie: mama mala k. o našich nezdravých stravovacích návykoch; Ešte to mu chýbalo, znova počúvať kázne! [R. Moric]; Otec si neodpustil kázeň. Jazdíš ako blázon. Raz sa dochrámeš, uvidíš! [Vč 1990] ◘ fraz. čítať/držať/robiť niekomu kázeň/kázne hrešiť, karhať niekoho
kázeň p. prejav 1
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
kázeň, -zne, -zní ž.
1. náboženská, mravoučná a poučná reč prednesená obyč. na kazateľnici pri bohoslužbách: nedeľná k., slávnostná k.; pohrebná k.; (Tim.); ohnivá k. (Al.); mať k., počúvať k., chodiť na k-e; zastar. pod kázňou cez kázeň;
2. (bez mn. č.) napomínanie, karhanie: držať niekomu k.; Od otca dostáva kázeň. (Šolt.) Rozmýšľal, ako by mohol ženinej kázni ujsť. (Kuk.) Žena mu kázeň čítala. (Taj.)
3. používa sa nenáležite miesto správneho poriadok, disciplína;
kázňový príd.
(jedna) kázeň; (bez) kázne; (ku) kázni; (vidím) kázeň; (ó) kázeň!; (o) kázni; (s) kázňou;
(dve) kázne; (bez) kázní; (ku) kázňam; (vidím) kázne; (ó) kázne!; (o) kázňach; (s) kázňami;