kázeň -zne ž.
1. prejav duchovného o náb. téme (pri bohoslužbách): nedeľná k.
2. hovor. dohováranie, karhanie, napomínanie: počúvať od niekoho k.
3. správ. disciplína, poriadok
□ mať k. kázať; držať, robiť niekomu k. napomínať, hrešiť niekoho
kázeň kázne pl. G kázní D kázňam L kázňach ž.
kázeň kázne kázní ž. (i o čom) 1. ▶ duchovný príhovor kňaza k veriacim počas bohoslužby založený na voľnom výklade vybraného biblického textu a jeho aplikácii na náboženský i praktický život, homília: nedeľná, sviatočná k.; k. na tému rodiny; vypočuť si dobrú k. o odpúšťaní a láske; diakon vo svojej kázni pravdivo pomenoval negatívne javy našej spoločnosti; dôležitý vplyv na kázne mala latinčina; Každú sobotu si otec pripravuje kázne a dakedy aj pohrebnú reč. [P. Bunčák] □ mať kázeň kázať 2. hovor. ▶ slová, reč s cieľom poúčať al. pokarhať, dohováranie, poúčanie, napomínanie: mama mala k. o našich nezdravých stravovacích návykoch; Ešte to mu chýbalo, znova počúvať kázne! [R. Moric]; Otec si neodpustil kázeň. Jazdíš ako blázon. Raz sa dochrámeš, uvidíš! [Vč 1990] ◘ fraz. čítať/držať/robiť niekomu kázeň/kázne hrešiť, karhať niekoho
kázeň p. prejav 1
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
kázeň, -zne, -zní ž.
1. náboženská, mravoučná a poučná reč prednesená obyč. na kazateľnici pri bohoslužbách: nedeľná k., slávnostná k.; pohrebná k.; (Tim.); ohnivá k. (Al.); mať k., počúvať k., chodiť na k-e; zastar. pod kázňou cez kázeň;
2. (bez mn. č.) napomínanie, karhanie: držať niekomu k.; Od otca dostáva kázeň. (Šolt.) Rozmýšľal, ako by mohol ženinej kázni ujsť. (Kuk.) Žena mu kázeň čítala. (Taj.)
3. používa sa nenáležite miesto správneho poriadok, disciplína;
kázňový príd.
kázeň ž. 1. csl mravoučná a poučná reč kňaza v kostole pri bohoslužbách: Čes kázen smo tajšľi na túrňu fajčiťi (Turíčky KUČ); Pán farár mali peknú kázeň (Rochovce ROŽ); Kňes tam držau̯ akurát kázeň (Jablonové MAL); Neská mali pánko kostele strašne peknú kázen (Dol. Súča VRN) 2. napomínanie, karhanie: Načo mi tu robíš takú kázeň? (Val. Belá PDZ); Mój chlapčisko dostal poránnu kázen, čil si dá už hádam lepší pozor (Dol. Súča TRČ) L. držav mu kázen (Lukáčovce HLO) - napomínal ho
kázeň ž 1. poriadok, disciplína: tot gsu hotowi wcziniti na Wassy Milost kažn (MUŠINA 1449 SČL); aby mezj nami kazen zachowana byla (TRENČÍN 1590); hospodar czelad swu w kaznj nedržj (ORAVA 1635); neopowážili se z kolagj káznj a dobrých mrawúw wykročiti (MPS 1777); kde nenj kázne, tam neny bázne (HRANOVNICA 18. st) 2. trest, potrestanie: (na zlodejovi) ma byti kazen gako na takem, co pokog borzy (ŽK 1473); kázeň za hrých prigymaťi (CC 1655); pastir duchowny zachowawati musy dobrotu, vmeni a kazen aneb trestami (MS 1758) F. v k-i božej, Pana Boha ťažko chorý: spolusused jsucz v bozy kazni, uczynil poruczenstwj z statku sweho (SKALICA 1542); ya gsa w kazny pana Boha wssemohucziho (testament činím) (ŽILINA 1617); ya gsaucze powstaweny w kazny pana Boha wssechmohucziho, chtel sem manzelku a ditky sporadaty (TURANY 1658) 3. väzenie: (žena) sedziela w nasseg kazny (ŽILINA 1566); wsazen bil do mestskeg kazny (KREMNICA 1619); wražedelnikuw mohly do dedynskeg kazne wzyti (N. PRAVNO 1631); Hrubyho do kazny wiedli (KRUPINA 1692); 4. cirk kázanie (v kostole): (kňaz) mel kazen (ŽILINA 1599); celu mssu swatu y kazen slissety (KLÁŠTOR p. Z. 1724) L. od kazny pohrebneg (KRUPINA 1684); Reway Sygmond (hrozil), že da messtanow gako psou wessat, gestly budu k luteranskemu knezowi na kazen chodit (MARTIN 1710) do kostola; kázňový príd k 4: rékel kázňowím hlasem: nečudugte sá, nagmilegšý (BU 1795); káznička dem k 4: conciuncula: kaznička, malá, krátka kázeň (KS 1763)