kára -y kár ž. ručný dvojkolesový vozík: ťahať k-u i pren. niesť zodpovednosť (za niekoho);
pren., obyč. pejor. automobil
kára -y ž. ‹n < l›
1. ručný dvojkolesový drevený vozík s veľkými bočnými kolesami, s ojom na ťahanie
2. hovor. expr. vozidlo vôbec, obyčajne automobil a pod. (niekedy zlý, chatrný);
kárový1 príd. k-é kone používané v niektorých krajinách na ťahanie dvojkolesovej káry
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
kára 1. p. vozík 2. p. automobil
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
kára1, -y, kár ž. dvojkolesový ľahký vozík, obyč. ručne ťahaný: ručná k.; (Zmrzlinár) s bielou károu na dvoch kolesách. (Tomašč.) pren. hovor. expr. o vozidle, hlavne o aute: Šturec doriadil káru (Karv.) auto sa pokazilo pri prudkom stúpaní cez vrch Šturec.
● hovor. expr. vliecť, ťahať k-u mať ťažký život, ťažko pracovať: Trpieť načim, vliecť káru. (Rys.); ťahá svoju k-u (Vaj.); tvrdá k. roboty (Gráf) tvrdá, ťažká robota; kára života (Rys.) ťažký život
kára2, -y ž. zastar. pokarhanie, trest, pokuta: Kára žiadneho neminie. (J. Kráľ) Náruživosti sú kára božia. (Kuk.) Kedy príde kára božia na vás. (Vans.); Neujde káre. (Jes.)
(jedna) kára; (bez) káry; (ku) káre; (vidím) káru; (ó) kára!; (o) káre; (s) károu;
(dve) káry; (bez) kár; (ku) káram; (vidím) káry; (ó) káry!; (o) kárach; (s) kárami;
(jedno) káro; (bez) kára; (ku) káru; (vidím) káro; (ó) káro!; (o) káre; (s) károm;
(tri) kára; (bez) kár; (ku) káram; (vidím) kára; (ó) kára!; (o) kárach; (s) kárami;