kára1 ž. strsl, zsl dvojkolesový vozík ťahaný ručne: Na káru mohľi biď aj podľejšie bahri, tam ňebou̯ takí tlag ako na voze (Pukanec LVI); Keť prišli, doviezli sa na káre a čil sa takí páňi (Návojovce TOP); Kára mala jennu os z dvoma kolesámi (Trakovice HLO)
F. chto sa narodzil na káre, ňebuďe sa vozit f kočáre (Bošáca TRČ) - z chudáka sa nestane boháč; dobrá tomu kára, kto ňemá voza (Martin) - chudobný človek sa uskromní; kárička ž. zdrob. expr.: Kárička má gumové kolesá (Trakovice HLO)
kára2 ž. strsl, vsl pokuta, trest, pokarhanie: Padla kára na ňeho za toľkuo ubľižovaňá (Pucov DK); Z dzecami je veľka kara (Studenec LVO); Prišol mi tu na karu (Dl. Lúka BAR); Povic, či to ňe moja kara! (Udavské HUM)
kárička p. kára1