kára -y kár ž. ručný dvojkolesový vozík: ťahať k-u i pren. niesť zodpovednosť (za niekoho);
pren., obyč. pejor. automobil
kára káry kár ž.
kára káry kár ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dvojkolesový vozík s rúčkou: kovová, drevená k.; tlačiť, tisnúť káru; ukladať, naložiť, uložiť tovar, veľký nákup na káru; ťahať káru ↗ i fraz. 2. hovor. expr. ▶ motorové vozidlo vo všeobecnosti, auto: zánovná, zachovaná k.; dať si opraviť plechy na káre; zaparkovať káru pred domom; máš novú káru?; netúruj toľko tú káru!; Deň som preležal pod touto starou károu, mordoval som sa, hľadal chybu. [P. Andruška] ◘ fraz. ťahať [neľahkú/plne naloženú] káru riešiť ťažké, náročné problémy, niesť zodpovednosť ▷ kárička -ky -čiek ž. zdrob.: zeleninári s káričkami; Robil som aj zriadenca. Vozil som na káričke filmy zo stanice do kina a z kina na stanicu. [J. Lenčo]
kára -y ž. ‹n < l›
1. ručný dvojkolesový drevený vozík s veľkými bočnými kolesami, s ojom na ťahanie
2. hovor. expr. vozidlo vôbec, obyčajne automobil a pod. (niekedy zlý, chatrný);
kárový1 príd. k-é kone používané v niektorých krajinách na ťahanie dvojkolesovej káry
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
kára 1. p. vozík 2. p. automobil
vozík malé vozidlo rozličného uspôsobenia: akumulátorový vozík, invalidný vozík • kára (ručný dvojkolesový vozík): ťahať káru • taliga (dvojkolesový vozík) • tragač (jednokolesový ručný vozík bez bočníc): voziť hnoj na tragači • fúrik • táčky (vozík s dvoma rúčkami a obyč. bočnicami): voziť štrk na fúriku, na táčkach • kočík (vozík na prevážanie detí): športový kočík • rikša (ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom) • brička (ľahký vozík na dopravu osôb) • multikára (viacúčelové motorové vozidlo s malým motorom)
kára1, -y, kár ž. dvojkolesový ľahký vozík, obyč. ručne ťahaný: ručná k.; (Zmrzlinár) s bielou károu na dvoch kolesách. (Tomašč.) pren. hovor. expr. o vozidle, hlavne o aute: Šturec doriadil káru (Karv.) auto sa pokazilo pri prudkom stúpaní cez vrch Šturec.
● hovor. expr. vliecť, ťahať k-u mať ťažký život, ťažko pracovať: Trpieť načim, vliecť káru. (Rys.); ťahá svoju k-u (Vaj.); tvrdá k. roboty (Gráf) tvrdá, ťažká robota; kára života (Rys.) ťažký život
kára2, -y ž. zastar. pokarhanie, trest, pokuta: Kára žiadneho neminie. (J. Kráľ) Náruživosti sú kára božia. (Kuk.) Kedy príde kára božia na vás. (Vans.); Neujde káre. (Jes.)
kára1 ž. strsl, zsl dvojkolesový vozík ťahaný ručne: Na káru mohľi biď aj podľejšie bahri, tam ňebou̯ takí tlag ako na voze (Pukanec LVI); Keť prišli, doviezli sa na káre a čil sa takí páňi (Návojovce TOP); Kára mala jennu os z dvoma kolesámi (Trakovice HLO) F. chto sa narodzil na káre, ňebuďe sa vozit f kočáre (Bošáca TRČ) - z chudáka sa nestane boháč; dobrá tomu kára, kto ňemá voza (Martin) - chudobný človek sa uskromní; kárička ž. zdrob. expr.: Kárička má gumové kolesá (Trakovice HLO)
kára2 ž. strsl, vsl pokuta, trest, pokarhanie: Padla kára na ňeho za toľkuo ubľižovaňá (Pucov DK); Z dzecami je veľka kara (Studenec LVO); Prišol mi tu na karu (Dl. Lúka BAR); Povic, či to ňe moja kara! (Udavské HUM)
kárička p. kára1
kára1, pomn káry ž lat/nem (ručný) dvojkolesový vozík: kupil gedni kari (P. ĽUPČA 1596); kary, na kterych wiwezl mistr poprawny zbognika (ŽILINA 1610); kara na wodu wozenj (L. JÁN 1697); gedny kary ze dwoma kolesamy (BOBROVNÍK 1601); koňa v karach aneb sankach suciho (L. MIKULÁŠ 1733 CM); biga: talyiga: káry neb wůz dwuma koňmi zapráhnutý (WU 1750); benna: wúz nebo kára o dwúch kolách; biga: kára, wůz, který dwa koné táhnu (GrP 1771); x. pren wassi hlasatelé také w té káre táhnu (FP 1744) sú toho istého názoru; hrozbi k predsevzatéj reči prislúchajú jako do kári treťé koleso (BR 1785) neprislúchajú, nehodia sa; (Krman) z velkej žilinskej fary presadel z voza na myjavské káry (ASL 18. st) z lepšieho do horšieho; -ny príd: carucarius: kárny, čo k kári prináležj (KS 1763)
kára2 ž pokarhanie, trest, pokuta: za to (oneskorenie) kara nebiwa (BREZOVICA 1771); pre bazen zasluzeneg kary odessly (MARKUŠOVCE 1785); messar swu karu znest mohel (S. VES 1786)
kárny p. kára1
káry p. kára1