kábel kábla L kábli pl. N káble m. ⟨fr.⟩ 1. eltech., elkom. ▶ jeden al. viac ohybných izolovaných vodičov so spoločným izolačným plášťom: jednožilový, viacžilový k.; prepojovací, napájací, distribučný, vysokonapäťový, diaľkový, podmorský k.; oznamovací, telefónny, televízny k. určený na prenos informácií; koaxiálny k. médium na prenos signálov v širokom frekvenčnom pásme; olejový k. kábel, ktorého izolácia je zvýšená impregnovaním olejom zamedzujúcim vnikaniu vlhkosti; k. s optickými vláknami prenosové médium používajúce na prenos dát al. hlasových signálov namiesto medených vodičov sklené al. plastické vlákna (signál sa vkladá do vlákna prostredníctvom impulzov svetla z lasera al. zo svetelnej diódy); prekládka káblov; zapojiť, odpojiť k.; klásť do zeme k.
2. tech. ▶ lano z oceľových drôtov: trakčný k.; vyťahovať auto pevným káblom
3. textil. ▶ zväzok nekonečne dlhých, nerezaných chemických vláken: polyesterový, viskózový k.
4. námor. ▶ dĺžková miera používaná v moreplavbe, desatina námornej míle (185 m): loď bola sedem káblov od majáka
◘ fraz. hovor. stáť si na kábli mať pomalé myslenie, chápanie
▷ zdrob. ↗ káblik