Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

k¹ [i ká] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v zn.: k karát; vitamín K; chem. K kálium; fyz. K kelvin

k², ku [ku/gu] (ku pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások s k, g, niekedy i pred inými spoluhláskami a v spoj. ku mne iba [ku]) predl. s D vyj.

1. smer do blízkosti al. polohu v (tesnej) blízkosti, približovanie (sa) v priestore al. čase: cestovať k rodičom, ísť k rieke, dvíhať sa k oblakom; prikrčený ku skrini; chýliť sa k večeru; cesta k dohode

2. pribúdanie, pridávanie: pridružiť sa k známym; (pripojiť) dodatok k dohode; chlap a (ešte) k tomu ozbrojený navyše

3. priestorovú al. časovú hranicu: od Dunaja k Tatrám; stavbu dohotoviť k 1. januáru

4. (v ustálených prípadoch) účel, zacielenie: hýbať sa k životu; byť, dať, mať k dispozícii; ísť k lekárovi; blahoželať k meninám

5. zreteľ: úprimný k deťom; prejaviť úctu k starším; štyri ku dvom

6. väzbu pri slovesách al. menách: dôjsť k záveru, pribrať sa k práci, prirovnať k minulosti; (zodpovedný) prístup k úlohám; výzva k rozvahe

k [i ká] neskl. s.

k, ku predl. s D

k. o. [ká ó] prísl.

k¹ i [ká] neskl. s. 1. ▶ spoluhláska a písmeno: vysloviť k; učiť sa písať malé k, veľké K
2. ▶ označenie poradia (pri odsekoch, objektoch, pri vyratúvaní a pod.): sekcia K; pokračovať bodom k
3. ▶ skratka al. značka niečoho začínajúceho sa na spoluhlásku k: vitamín K, K vitamín; k karát (klenotnícka jednotka hmotnosti); astron. k koróna; chem. K draslík kálium; fyz. k kôň (stará jednotka výkonu); K kelvin

k², ku [ku/gu] (ku [gu] pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások obsahujúcich k, g, niekedy i pred inými spoluhláskovými skupinami); (v spojení ku mne výslovnosť iba [ku]) predl. s D 1. ▶ vyjadruje smerovanie, obyč. pohybu al. deja, do (bezprostrednej) blízkosti niekoho, niečoho; op. od: zamieriť k lesu, k domu, k bránke; kráčať k lavičke, ku koňovi, k rieke; podísť k oknu; pritlačiť sa k plotu; plávať k ostrovčeku; rozbehnúť sa k matke, k otcovi; postaviť sa k tabuli; hostia sa usádzajú k stolu; zaľúbenci sa túlia k sebe; jastrab sa spustil strmhlav k zemi; skaly čnejú k oblohe; na hranici dochádza ku konfliktom; Mať rozhodila rukami, obrátila sa k chlapcom. [V. F. Šikula]
2. ▶ vyjadruje istú priestorovú al. časovú hranicu: od severného až k južnému pólu; od Tatier k Dunaju; zrýľovať záhradu od konca až k domu; schyľuje sa k búrke, k dažďu, ku kapitulácii; skončiť prácu k dohodnutému dátumu; platiť nájomné vždy k pätnástemu v mesiaci; manžela sa dočkala až k polnoci; Prekĺzne sa snom k ránu a zobudí sa znepokojená, s pocitom previnenia, že tak hriešne spí. [H. Dvořáková]
3. ▶ vyjadruje pribúdanie, hromadenie niekoho, niečoho: pridružiť sa k susedovi, ku skupinke študentov, k demonštrantom; pozvať k sebe viac hostí; vypracovať dodatok k dohode, vysvetlivky k textu; zhromaždiť pripomienky k uverejnenému článku; doložiť, priložiť k žiadosti potrebné doklady; Všetko to, čo sa dostalo hlbšie do našej pamäti, pripájame ako nepatrné jarčeky k rieke našich doterajších zážitkov, poznatkov a skúseností. [P. Bunčák]; Zrnko k zrnku, máčik k maku, počkajme si ešte pár dní, aby bolo na makovičku. [V. Šikula]
4. ▶ vyjadruje doplnkovosť, dopĺňanie, komplementárnosť: príbalový leták k novému lieku; vybrať si kabelku ku kabátu, k topánkam; dokúpiť si k saku sukňu, nohavice; vybrať si šperk k večernej toalete; kúpiť filtre vhodné k typu kávovaru; podávať ku kaprovi biele víno; ponúkať ku gulášu domáci chlieb
5. obyč. v spojení so slovesami ísť, mať ▶ vyjadruje účel: ísť k lekárovi dať sa vyšetriť a pod.; ísť k právnikovi poradiť sa; ísť k volebným urnám voliť; ísť ku kozmetičke, ku kaderníčke; ísť k vode kúpať sa; mať k dispozícii telefón môcť použiť
6. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách al. pri menách: blahoželať niekomu k narodeninám, k životnému jubileu; prikloniť sa k názoru; dôjsť k roztržke; dopracovať sa k výsledku; dostať sa k moci; prispieť k spokojnosti niekoho; pristúpiť ku kompromisu; mať vyvinutý cit k rodnému jazyku; láska k vlasti, k prírode; úcta k rodičom, k učiteľom, k starším ľuďom; príslušnosť k rádu, k reholi; sklon, tendencia k alkoholizmu, ku kriminalite; návrat k tradíciám
◘ fraz. mať sa k sebe milovať sa, prejavovať si navzájom náklonnosť; prichádzať/prísť k sebe preberať sa, prebrať sa z mdloby, z omráčenia

c. a k. skr. (v Rakúsko-Uhorsku) cisársky a kráľovský

c. k. skr. (v Rakúsko-Uhorsku) cisársky kráľovský

k fyz. zn.

1. pre prvú časť zloženín kilo-

2. (predtým) pre jednotku kôň

3. pre karát

k. o. šport. skr. pre knokaut

K

1. chem. zn. pre draslík (kálium)

2. fyz. zn. pre kelvin

o. k., O. K. [oukej] i [ó ká], okej citosl. ‹skr. a: all correct – v poriadku› hovor. výraz súhlasu, schválenie, pritakanie: všetko bude o. k.

U. K. skr. ‹a: United Kingdom (of Great Britain and Northern Ireland)› Spojené kráľovstvo (Veľkej Británie a Sev. Írska)

k, ku (ku pred slovami, ktoré sa začínajú spoluhláskou k, g al. skupinou spoluhlások s k, g, zried. i pred inými spoluhláskovými skupinami, ďalej v spojení ku mne) predl. s 3. p. vyjadruje

1. smerovanie niekam v priestore a v čase, v konkrétnom i abstraktnom zmysle (odpovedá na otázku kam?): cesta k rieke, brána k susedom; ísť k priateľovi, zamieriť k lesu, sadnúť si k stolu, pristúpiť k otcovi, chodiť od chalupy k chalupe, od jedného k druhému; cesta k úspechom, napredovanie k socializmu; mať sklon k niečomu; hovoriť, prihovárať sa k niekomu; dospieť k názoru, k presvedčeniu; to nevedie k cieľu; donútiť niekoho k niečomu; dopomôcť niekomu k niečomu; pristúpiť k veci, k činu, k jadru problému; schyľovalo sa k večeru, blížilo sa k polnoci; došlo k vojne, ku konfliktu, k nepokojom začala sa vojna, vyskytli sa konflikty, nastali nepokoje; prichádzať, prísť k sebe preberať sa, prebrať sa z mdloby, z omráčenia; nepripustiť k slovu nedať hovoriť; neprichádza k slovu nemôže prehovoriť (pri prudkom duševnom pohnutí); prísť ku grošu, k peniazom dostať peniaze; vzal si ponaučenie k srdcu zapôsobilo naňho; prísť k rozumu začať múdro konať; priložiť ruku k dielu pomôcť pri práci; mať sa k svetu byť čulý; dieťa je k svetu súce, vydarené;

2. bezprostrednú blízkosť: šaty priliehajú k telu; byť pritúlený k niekomu;

3. primeranosť, vhodnosť, príslušnosť: účes sluší k tvári, kravata sa hodí k šatám; práca patrí k životu; Studňa patrila k obidvom domom. (Urb.)

4. pribúdanie, pridávanie, stupňovanie: pridružiť sa, pridať sa k niekomu, prirátať, pripočítať niečo k niečomu; pridať niečo k niečomu; pripísať k dobru; pripísať úroky ku vkladu; k tomu nadto, okrem toho;

5. vzťah, pomer: láska k vlasti, úcta k rodičom, dobrý pomer k práci, srdečný vzťah k ľuďom; byť ľahostajný k niekomu, k niečomu; byť milý, láskavý k niekomu; zahorieť láskou, nenávisťou k niekomu, cítiť vďačnosť k niekomu; správať sa, chovať sa k niekomu; mať sa k niekomu byť milý;

6. cieľ, účel: som vám k službám, byť, dať k dispozícii, slúžiť ku cti, k chvále; zložiť ruky k prosbe; kniž. napomínať k poslušnosti; blahoželať k meninám, k úspechu; prebudiť sa k životu;

7. časovú približnosť: prišiel k ránu, k večeru

k [vysl. i ká] str. neskl. spoluhláska a písmeno: malé k, veľké K

k i ku predl. s D (gu)
1. csl. vyjadruje smer do blízkosti al. polohu v blízkosti, približovanie sa v priestore al. čase: Veru tag bolo aj ručňíke, šate, k čomu sa krava dostala, to zožrala (V. Lom MK); A keť to sa odbavilo, tak poton sadľi k stolu a že idu jes (Lišov KRU); A uš poton ke_ca to navozelo a prišlo g jari, sa sňahe púšťali (Tek. Braznica NB); A to už g večeru tá gazdina uvarila poléfku (Ružindol TRN); To bolo volakedi zakázané k nemu chodzit (Dobrá Voda PIE); Tag uš poton sa k nemu zešli takí muzikanci, jako takí náturisti a tan sa to naučili spolu (Kostolné MYJ); Dojeľi zme kozu a zme davaľi toto mľeko prašecu s pomijami, komperami a gu žime i švajnosc (Kokšov-Bakša KOŠ); Davaj radośňik, ľem stavaj a poc ku ceľecu! (Fintice PRE); Pridzeme gu studzinki do Bučini, cmota, ta co? (Vranov); Mi koscel maľi tu gu Cibave (Sobrance); Idzeme gu domoj (M. Zalužice MCH); Ta co ja znam, či až vecka gu śviatkom? (Vranov)
2. vyjadruje pribúdanie, pridávanie: Ja tiž ra_spa_do mlaki a doma me vedz nabiľi gu tomu (Čemerné VRN)
3. csl vyjadruje účel, zcielenie: Iba kot príďe roskaz dostaviťi sa šecko g viziťe (Málinec LUČ); Žene ho g rozumu priviedľi. Rospoviedau̯ im pekňe, že čo sa mu stalo (V. Lom MK); Ľen abi mau̯ daku tu korunku g žiťiu (Osrblie BRE); Ke_sa slúžilo u gazdu, sluha si nesmel g obedu zebrat čepicu núter, tú si mosel venku nehát (Ružindol TRN); No ked vidzeu̯, že mu k smrci strojá, skríkeu̯ (Záh. Bystrica BRA); Sin šou̯ gu vojsku (Sobrance)
4. vyjadruje väzbu pri slovesách al. menách: Ňemaľi sa g ničomu (Ozdín LUČ); Aňi ľen chľeba ňebolo g dostáňí po roboťe (Turíčky LUČ); No aľe ja som už bola oboznatá s tímto, čo mi je teraz mužom, tak som ín to ňespravila g vóľi (Trnie ZVO); Bolo na prídzel šecko, ničeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); Hlob jak strom a ku ňičemu ho ňet (Chrasť n. Horn. SNV)

ku p. k

kadiť [ka-, -kä-] ndk
1. okiadzať dymom z kadidla pri náboženských obradoch: kral na oltari kadil (SP 1696); biskup kadidlom kady (Le 1730); aby kadyl kadidlo pred P. Bohem (KB 1757)
2. prinášať zápalnú obeť pri náb. obradoch: (kňaz škopca) kadyl na ohny (KB 1757)
3. okiadzať chorých al. nej. predmet, miestnosť dymom z tlejúcich bylín al. živíc: kaditi sud (DQ 1629) dezinfikovať vykiadzaním; (vzal) temjanu mesku jzbu kadjt (KRUPINA 1693); brezowau kuorau kediti zahani morowe powetri (MT 17. st); (žena) wečer nyekolkokrat kadyila patienta (KRUPINA 1739); acerra: nádoba ku kaďenj (WU 1750)
L. candelae fumales: swjčky kadjcy (TT 1745) kuželíky z vonnej hmoty na vykiadzanie, františky; k. sa dymiť, čadiť: lučywo se kady a smradj (KoB 1666); fumigat: kadi sa (HD 1706-07); nowj musst kdy wonia, do nosa se kadj a hrizie (VK 1764); (v komíne) sa kady dobre (HK 18. st); kadievať sa frekv: (hnevala sa), že sa w kuchini kadjewalo (s. l. 1773)

kajúci [-jí-] príd
1. ľutujúci svoje zlé skutky; činiaci pokánie: lotru kagýcimu hrýchi odpustil (CC 1655); može spowědnjk od kagicýho zloděja prigat penjze kradené (PrV 1767); prigimal kagicych hrissnikuw (CS 18. st); subst k. m kajúcnik: kagýcim hrychi odpusstel (CC 1655)
2. kajúcnický; rehoľný: kagicy žiwot (Le 1730); odew skussenj kagjciho rzadu otce Frantisska (PI 1749); kagicé a žinnené ssati (VP 1764)
3. kajúcny: z gednu slzu kagicu (môžeš) cele peklo zahasity (MiK 18. st)

kaliť ndk
1. znečisťovať, mútiť (obyč. vodu): čistu (vodu) kalitj (KoA 17. st); co by wodu nilsku kalitj mohlo (KT 1753); spurco: kaljm, zakalugem, sspinjm (KS 1763)
2. špiniť, mazať riedkym blatom: maculo: posskwrniti, káliti (WU 1750); svetú tvár poplyúvatz, kalyitz, briditz (HPS 1752); lutesco: blatnatjm, na blato obracám, kaljm (KS 1763);
x. pren hospodary kurew pro zisk chowagjce, ginjch kalya (KoB 1666) morálne špinia
3. zohriatím a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť a kvalitu kovu: pec skussuge ocelj pri kaleny (Le 1730); k. sa
1. (o vode) znečisťovať sa, stávať sa kalnou: (voda) se kalj, zanečisstuge (VP 1764)
2. špiniť sa, mazať sa: luto: mažem se, kaljm se z blatem (KS 1763)

kalostudený príd med (podľa stredovekých lekár. predstáv) naplnený chladnými hlienami, melancholický: melissa kalostudené pary od krwi wen wywodytj muoze (MT 17. st); subst k. m melancholik: mrkew z nemocy powstalim a kalostudenym pryhodny gest pokrm (HL 17. st); -osť ž melanchólia: kalostudenost anebo hrubokrewnost graece melancholia gmenuge se (HL 17. st)

kapitula [-tu-, -to-] ž lat
1. zbor kanonikov pri biskupskom chráme: psany kw kapytole vczynym (NITRA 1513 SČL); w pritomnosti welebneg kapitule presspurskeg (BRATISLAVA 1662); prouinciala kapitoly (WO 1670)
2. snem, schôdza kanonikov: ministrowe powinni gsu spolu se scházeti na kapitulu generalni; o kapitulj swatodussneg (RB 1713); capitulum ordinis habere: kapitulu držeti, mjti (WU 1750)
L. do kapituli wsseobecnég, to gest do Wláskég zemi (KS 1763) do Ríma
3. sídlo zboru kanonikov: w kapitulj swe shromaždenj drželj (SP 1696); (v Nitre) w hornjm meste kapytula ležy (KrP 1760)
4. zbor súdnych poradcov: pani Rewagowe magi videku sebow kapitulu pohotowe (S. ŠTUBŇA 1569 SČL); po smrti geho stawela se (s) kapitolu po wssem panstwy (RUŽOMBEROK 1605)
5. obranná veža: nemuoz twrzy ani miesta zdj vtwrzeneho neb parkanem ani kapitule w wsy osaditi (ŽK 1473); -ský príd k 1: swedectwjm kapitulskjm (BRATISLAVA 1559); prepossta kapytulskyho (ŠTÍTNIK 1649); poddani kapitulskj (s. l. 1682); kanonikowe anebožto pánj kapytulsky (KrP 1760) kanonici; subst k. m člen kapituly: pred namy podepsanymy kapytulskymy (BRATISLAVA 1667)

kasať ndk (o sukni) vyhřňať: vestem stringere: kasati (PD 18. st); k. sa: ked som ga hussy pasala, visoko sem sa kasala (KC 1791);
x. pren weru sa mi kasse už nečo pod pasom (ZL 18. st) o ťarchavosti

k [k(u), ko, ke] predl s D vyj.
1. smerovanie v priestore do (tesnej) blízkosti, približovanie k cieľu: k Wassym Milostem pysseme (BECKOV 1554) vám; wynohrad ležy konczom k Buoru (TRNAVA 1567); pryssel ko mne (s. l. 1580 E); poddani takowe smreky k wozom ruczali (SKLABIŇA 1644); obloky su k poledni (VK 1764) na juh;
x. pren slunce k zapadu prisslo (MS 1758)
L. k rukám (prijať, zveriť niečo) mať, dať k dispozícii (zmluvný list), kterim se bude werity k rukam takowy duochod; wipožicaly gsme bily a k rukam nassim prigely na tisicz zlatich (P. BYSTRICA 1506; 1702); list bud dan k geho wlasnym rukam (SIELNICA 1576); ma k prawu polozyti fl 12 (P. ĽUPČA 1557) zaplatiť súdnu pokutu
F. (zamdlel), ale potom prissel k sebe (KB 1757) prebral sa z mdloby
2. blízkosť časovej hranice; časovú približnosť: ke dny dnegssymu aby se dostawyly (ILAVA 1638) dnes, dnešného dňa; k wečeru se blyžilo (ŽILINA 1693); negprwe sto toliarou, potom k posledku sto zlatich pitali (T. PETER 1742) napokon; gissli do kostela k hodiňe modlitbi dewáteg (KB 1757); hwézda k dňu wycházá (KS 1763) keď sa rozvidnieva;
x. pren wek můg sklonil se k nocy (CC 1655) o zostarnutí
L. kdy dyete k swemu pryde czasu (MARTIN 1573); praczowala k poslednej hodyne a k smrti (ŽIAR n. H. 1661); (žena) stesska donese k času swemu (HL 17. st)
3. príslušnosť k niečomu: ya mam k tom v zbozi prawo (ŽK 1473) patrí mne; dom ze wssemy k nemu pozytkamy prinalezytymy (P. ĽUPČA 1555); dolinu vziwali wdiczki (!) g Bystryczi (s. l. 1576 E); haczek wrchny ku ostroze (BYTČA 1637 E); penyze k mestu zena wiplatila (KRUPINA 1685) mestské poplatky; historialis: k hystorii naležegicy (LD 18. st)
4. pripájanie, pridávanie: Pawel k ney (dedičke) a k tomu statku byl przistupil (P. ĽUPČA 1564); (matka) pryyala k sobe, k swey diewcze Žoffigi wlastney Yancže, syna Blažowho, za wlastneho syna k statku swemu na polowiczu (L. TRNOVEC 1571); prima (ho) k swey dczere na pristupki (SLIAČE 1590); (Matej) pričjtáň gest k gedenást aposstolom (KB 1757);
x. pren aby gste i wy ruku pridali k dilu (ŽP 1788) pracovali, pomohli
5. vzťah, pomer k niekomu, k niečomu: vrozeny pane k nam milostiwy (VARÍN 1485 SČL); budte geden k druhemu dobrotiwy (BAg 1585); to gest k wyre nepodobno (s. l. 1616) neuveriteľné; zla gest pastwa owcam, kdy bywa pastir sam a psuw ku owcam nenj (BV 1652); k wuly sweg stawenj mohla zbudowaty (ČACHTICE 1701); když gineho rozprawany k prawde werime, wira gest (KoA 17. st); lybczek roste napodobne k passtrnaku (HL 17. st); mlúwil k otcom nassym (KB 1757); kobili k koňom pripússťa; nezwykel k robote (KS 1763); príliš se prísne ke mne máš (PV 18. st)
6. účel, cieľ: dopomohli gi k porodu; przygde-li k zalobie; prodali sme to sedlisko k postaweni sladownie (ŽK 1473; 1482); (záležitosť) nemohla k konczy prigity (P. ĽUPČA 1564) skončiť sa; k weczery kupilo se rakuw; pisarowy k swatkom welkonocznim dano f 1 (ŽILINA 1609); krawa wytelena k zabitj gest; silény k bricha wiprazdneny (KoA 17. st); sstranky na truhlu k ribam (ŽILINA 1714) na ryby; k službam Vašiej Excelencii byl hotovy (NEMŠOVÁ 1721 LP); musika k plaču, ňé jak k tancu (BR 1785)
7. mieru, účinok: manzelka nassa welmi az k smrthi nezdrawa byla (STRÁŽNICA 1529); mali člowiček, trpaslik, k smichu biwa (KoA 17. st)

kliať [-ia-, -á-, -ie-], klnúť ndk
1. koho, čo preklínať niekoho: nemluwňátko, které w ny bylo, klnula, gey diablum poručegic (HLOHOVEC 1592); kacirska včeny zamitam, klnu a zlorečim (ŠV 1675); odkazal, zebi ho neklyala (LIPTOV 17. st); szpravodlyivosztz klyályi (HPS 1752); modly syce klnau, awssak modlam poctu činj (HPP 1754)
2. komu, na koho zlorečiť, nadávať niekomu: nemame klieti (BAg 1585); geden druhemu klnul (MB 1701); prenaramne teg bohini klal a zlorecil; hnedku na nich klagu (MS 1758); často klegeme, lageme, zlorečzime (WS 18. st); k. sa dušiť sa, zaklínať sa: naramnie se prisahal a kljal (SKALICA 1616); mlowely a klyali sa (T. POLE 1727)