junák -a mn. -ci m. kniž. mladík, mládenec;
junácky príd.
1. k junák: j-a pesnička; j-a postava urastená
2. odvážny, smelý, hrdinský, bohatiersky: j-e srdce, j. duch, j-e činy;
junácky prísl.: j. vykračovať;
junáckosť -i ž.
junák -ka pl. N -áci G -kov m.
junák -ka pl. N -áci G -kov m. kniž. 1. ▶ urastený mladý muž, mladík, mládenec, šuhaj: súci, driečny j.; chlapec dozrieva na junáka; Slovák je vykresľovaný v umeleckých dielach ako statný junák s priamym pohľadom, tvrdou rukou, holým pupkom a nebojácnou mysľou. [DF 1999]; často iron. Energiu, ktorá z neho srší, by mu mohol závidieť i nejeden uhrovitý junák. [InZ 2003] 2. ▶ smelý silný, odvážny a udatný muž, hrdina: mocný, udatný j.; zápas junáka s drakom; „Kto si, odvážny junák?“ zvolala princezná. [Ľ. Feldek] ▷ junáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: Junáčik náš, dobre si im prešiel cez rozum. [P. Andruška]; junáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: statný j.; j. opásaný šabľou
hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstania • kniž.: bohatier • junák: národní bohatieri • poet.: héros • heroj • rek (Rázus) • iron. viťúz
junák 1. p. mládenec 2. p. hrdina
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
junák, -a, mn. č. -ci m.
1. kniž. mladý muž, mládenec: Cíti to junák, deva to sníva. (Sládk.);
pren. udatný, smelý, chrabrý, urastený mladík, muž, hrdina: Zdal sa najprv junák — a to baba! (Ráz.-Mart.); junáci-partizáni (Pláv.); No brat, si junák! (Jes-á)
2. zastar. člen skautskej organizácie;
1. patriaci junákovi, vzťahujúci sa na junáka: j-a sloboda (Pláv.); j-a pesnička (J. Kráľ); j-e piesne, spevy srbské ľudové epické hrdinské spevy;
2. mladý, urastený: j-a postava;
3. odvážny, smelý, hrdinský, bohatiersky: j-e činy; j-e srdca (Botto);
4. zastar. skautský: j-a družina;
junácky prísl.
1. ako junák: Junácky si našušoril vlasy. (Jes-á)
2. udatne, smelo, bohatiersky: Zlo treba chytiť za rohy, srdnate, junácky. (Kuk.); j. silný (Vlč.);
junáckosť, -ti ž. vlastnosti junáka, udatnosť, smelosť, hrdinskosť: j. srdca (Kal.);
junáctvo, -a str. junáckosť: Ty si hrdina, zaslúžiš, aby som ťa odmenil za tvoje junáctvo. (Jégé)
jonák p. junák
junák [ju-, jo-] m 1. odvážny bojovník, bohatier, hrdina: tritisíce Šapnielů v jeho moc dal, ozbrojených húsarů, branných junáků; uherští junáci ven z zámku vypadli (ASL 1549; 1620) 2. urastený mladý muž, mládenec: iuvenis: mladý gonák (DQ 1629); Jánošík byl junák velký, silný (ASL 1781) P. atpn Sstefan Junak (BYTČA 1484 SČL); Blasius Junak (PUKANEC 1497); junáček dem k 2: poslyštež o tom, junáčkovi (Jánošíkovi); krasní junáčkové, valasi, žáčkové (ASL 1781)