Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

juh -u m.

1. svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na j.

2. krajiny na juž. strane Zeme al. ich juž. časti: žiť na j-u, cestovať na j.;

južný príd.

1. smerujúci, obrátený na juh: j-á strana domu, j-é svahy

2. nachádzajúci sa na juhu: J-á Amerika, j. pól, j-á pologuľa

3. idúci z juhu: j. vietor;

južne prísl.: j. od cesty

južne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ rozprestierajúc sa na juhu nejakého širšie vymedzeného územia: j. od Káhiry objavili staroveké pohrebisko; snežilo aj v najjužnejšie položených lokalitách
2. ▶ smerom na juh; súc obrátený na juh: j. od rovníka; j. od Bratislavy; j. orientované svahy; Býval neďaleko, iba o dva domy južnejšie ako my. [J. Fekete]

južný príd.

1. smerujúci, obrátený na juh: j-á strana, j-á poloha, j-é svahy;

2. rozprestierajúci sa na juhu: j-é kraje, oblasti, j-é more; j-é hranice štátu; j-á Európa, j-é Slovensko; geogr. Južná Amerika;

3. vyskytujúci sa, rastúci, žijúci na juhu, idúci z juhu, pochádzajúci z juhu: j-é nebo, j-é slnko; j-é plodiny, j-é ovocie, j-í vtáci, j. vietor; j-í Slovania; astron. Južný kríž súhvezdie; geogr. j. pól, j-á točňa;

južne prísl. na juh: j. od mesta