jezuita -u m. člen rehole, kt. v 16. stor. založil sv. Ignác z Loyoly;
jezuitský príd.: j. kostol, j-á rehoľa
jezuitský -ká -ké príd.
jezuitský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s jezuitmi, s jezuitstvom, s jezuitizmom; patriaci jezuitom: j. kňaz, brat; j. rád; j. kostol; jezuitskí misionári; jezuitská univerzita; navštevovať jezuitské gymnázium; pren. pejor. Protivilo sa jej jezuitské pokrytectvo verejných mravov, poručníctvo rozličných inštitúcií nad umením. [A. Baláž]
jezuita -u m. ‹VM›
1. člen katolíckej rehole Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Iesu), založenej v 16. stor. Ignácom z Loyoly
2. pejor. kto vychádza zo zásady, že účel svätí prostriedky, kazuista: to je pravý j.;
jezuitský príd.: j-á rehoľa
jezuita, -u m. člen rehole Spoločnosti Ježišovej, založenej v XVI. stor. Ignácom z Loyoly;
jezuitský príd.: j. kostol, kláštor; j-é hry; j-á literatúra vydávaná jezuitmi