Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

1. prijímať potravu ústami: j. chlieb, mäso, polievku; j. hltavo, s chuťou

2. hovor. stravovať sa: j. v závodnej jedálni

● j. veľkou lyžicou byť na hostine; j. cudzí chlieb byť odkázaný na cudzích; však to j. nepýta nevyžaduje opateru; → oči by mu jedli; kto nepracuje, nech neje; čí → chlieb ješ, toho pieseň spievaj; žiadna → polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí; čo si kto navaril, to bude j. následky za svoje činy si každý nesie sám; → reči sa vravia, chlieb sa je;

opak. jedávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

to jest spoj., skr. t. j.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

jedenie -nia s. 1. ▶ požívanie potravy: spoločné j.; časté j. mäsitých pokrmov; spôsob jedenia; kúpiť niečo na j.; pustiť sa do jedenia; mať, nemať chuť do jedenia; mať, ponúknuť, vziať si niečo na j.; vyrušili ho pri jedení
2. ▶ potrava pripravená na konzumovanie, pokrm; syn. jedlo: zdravé, nezdravé j.; jedenia a pitia má so sebou dosť; Začal ich [dukáty] hneď presýpať plným priehrštím do kapsy, čo si v nej nosil jedenie na pole. [A. Habovštiak]
▷ ↗ i jesť

jest ↗ byť

jesť jem ješ je jeme jete jedia jedz! jedol jedla jediac jediaci jedený jedenie nedok. 1. (čo; ako; ø) ▶ prijímať potravu ústami, živiť sa: j. chlieb, mäso, ovocie; j. raňajky, obed, večeru; j. príborom; j. hltavo, striedmo, zdravo; j. postojačky; j. trikrát za deň; pýtať si j.; nechce sa mu j. nie je hladný; dcéra je málo; polievku jeme lyžicou; radi jeme mastné, slané a presladené jedlá
2. (kde) ▶ chodiť na stravu, stravovať sa: j. v školskej jedálni, v bufete; po zápase sme chodili j. do reštaurácie
◘ fraz. iba oči by mu jedli žiada sa mu ochutnať jedlo, aj keď má dosť; jesť cudzí chlieb a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; jesť veľkou lyžicou a) byť na hostine b) veľa a dobre jesť; keď spí, ani jesť nepýta človek, ktorý je stále protivný; však to jesť nepýta nevyžaduje to náklady ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; čo si kto navaril, to bude jesť každý nesie následky za svoje činy; keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; kto nepracuje, nech neje; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí; reči sa hovoria/vravia, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; samému ani jesť nechutí
▷ opak. jedávať -va -vajú -val; dok. ↗ zjesť

jesto, zried. jest nedok. arch. vo funkcii 3. osoby prítomného času plnovýznamového slovesa byť, v zápore i nieto, niet ▶ je, sú: či j. pravdy na svete?; kým jesto, berme!; j. z čoho vyberať; možností j. vždy viac; v dome j. všetkého; A či tu jesto nablízku voda, čo hladnému človeku tak ľahko nezaškodí? [A. Habovštiak]; U nás jest ovečiek takmer do tisícky! [Š. Žáry] □ to jest to je, čiže, teda, skr. t. j. ◘ parem. poznáš po vrave, čo jesto v hlave ▷ ↗ i byť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz

2. p. ale 2

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

to jest p. čiže 1, teda 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

jest arch. je (3. os. prít. času slovesa byť)

jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.

1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa

● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;

2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;

opak. jedávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zjesť

to² má funkciu spojovacieho výrazu

1. pri radení striedavých dejov, predmetov al. okolností za sebou; raz ... raz, tu ... tu, hneď ... hneď, vše ... vše: Kňaz v strašnom pomykove to sadal, to vstával. (Jaš.) Vlaky idú pod chvíľou: to rýchlik, to osobný. (Taj.) To sem, to tam ma posiela. (Jes-á)

2. odkazuje na predchádzajúci dej a dáva ho do príčinného súvisu s nasledujúcim dejom; preto, teda, nuž: Len čo som vstúpil do škadrony, spravil ma oficierom. To, že sme boli v rodine. (Kuk.) Veď mi tyká, ako sa na poriadneho kmotra patri. To mu i ja budem tykať, aby sa neurazil. (Jégé)

3. v spojovacom výraze to jest (skratka t. j.) má vysvetľovací význam, to znamená; vlastne, totiž: Dostal som službu „dnevaľného“, to jest strážil som dvere na kasárni. (Taj.) Rodičovský dom miernil úzkosť jej srdca spoločnosťou rodičov, to jest ľudí nám na svete najbližších. (Jégé)

4. v spojovacom výraze a to má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam: Predali chudákovi všetko, a to na verejnej dražbe. (Kuk.) Je už vdova, a to pobožná vdova. (Kuk.) Tu máš hodinky, Jožko, a to hneď zlaté. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i to, aj to obmedzuje platnosť predchádzajúcej vety: Z toho veľkého majetku nemá dnes iba chyžku, i to hocijakú. (Taj.) Šaty boli cele také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú — lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká trhlina. (Kuk.)

6. čo ... to hovor. expr. v spojení s opakovaným slovom má povahu citovej častice a vyjadruje neustály, naliehavý priebeh nejakého deja: Našli sme si palice a čo šťucháme, to šťucháme medzi skaly, do trávy a do bodľačia. (Mor.)

Morfologický analyzátor

jesť nedokonavé sloveso
(ja) jem VKesa+; (ty) ješ VKesb+; (on, ona, ono) je VKesc+; (my) jeme VKepa+; (vy) jete VKepb+; (oni, ony) jedia VKepc+;

(ja som, ty si, on) jedol VLesam+; (ona) jedla VLesaf+; (ono) jedlo VLesan+; (oni, ony) jedli VLepah+;
(ty) jedz! VMesb+; (my) jedzme! VMepa+; (vy) jedzte! VMepb+;
(nejako) jediac VHe+;