jest arch. je (3. os. prít. času slovesa byť)
jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.
1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa
● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;
2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;
opak. jedávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zjesť
to2 má funkciu spojovacieho výrazu
1. pri radení striedavých dejov, predmetov al. okolností za sebou; raz ... raz, tu ... tu, hneď ... hneď, vše ... vše: Kňaz v strašnom pomykove to sadal, to vstával. (Jaš.) Vlaky idú pod chvíľou: to rýchlik, to osobný. (Taj.) To sem, to tam ma posiela. (Jes-á)
2. odkazuje na predchádzajúci dej a dáva ho do príčinného súvisu s nasledujúcim dejom; preto, teda, nuž: Len čo som vstúpil do škadrony, spravil ma oficierom. To, že sme boli v rodine. (Kuk.) Veď mi tyká, ako sa na poriadneho kmotra patri. To mu i ja budem tykať, aby sa neurazil. (Jégé)
3. v spojovacom výraze to jest (skratka t. j.) má vysvetľovací význam, to znamená; vlastne, totiž: Dostal som službu „dnevaľného“, to jest strážil som dvere na kasárni. (Taj.) Rodičovský dom miernil úzkosť jej srdca spoločnosťou rodičov, to jest ľudí nám na svete najbližších. (Jégé)
4. v spojovacom výraze a to má vysvetľovací a zdôrazňujúci význam: Predali chudákovi všetko, a to na verejnej dražbe. (Kuk.) Je už vdova, a to pobožná vdova. (Kuk.) Tu máš hodinky, Jožko, a to hneď zlaté. (Taj.)
5. v spojovacích výrazoch i to, aj to obmedzuje platnosť predchádzajúcej vety: Z toho veľkého majetku nemá dnes iba chyžku, i to hocijakú. (Taj.) Šaty boli cele také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú — lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká trhlina. (Kuk.)
6. čo ... to hovor. expr. v spojení s opakovaným slovom má povahu citovej častice a vyjadruje neustály, naliehavý priebeh nejakého deja: Našli sme si palice a čo šťucháme, to šťucháme medzi skaly, do trávy a do bodľačia. (Mor.)